VyVolím sa k telke (Iba že by nie…)

Poznáte tie večery, keď máte po náročnom dni? Organizmu, ešte zbláznenému z celodenného stresu, sa spať nechce. Únava nedovoľuje otvoriť knihu, pretože by to bolo takmer znesvätenie. Tak približne v takom stave som sa toť nedávno nachádzal. Výbornou činnosťou sa ukázalo byť naháňanie rybičiek. Poznáte to. Treba žrať všetky menšie, vyhýbať sa tým väčším, ako aj mínam a medúzam. Samozrejme, všetko v rámci počítača. Uhýbam tak pred trojicou vyhladovaných tuniakov a zrazu mi napadlo: Prečo vlastne nezapnem televízor? Bola to taká nečakaná myšlienka, že moja rybička prekvapene zastala, načo ju okoloidúca kosatka bez mihnutia oka zožrala a bol koniec hry.

Na nečakanú myšlienku sa veľmi rýchlo našla očakávaná odpoveď: Však v tom kráme nie je čo pozerať. Vskutku, akurát čo si k večeri zapem TA3. Tak s tým bude koniec, vyhlásil som si rázne.

Odhodlal som sa namotať na reality show.

Pokiaľ správy od západných susedov neklamú, môže to byť celkom sranda. A mne už chýba pravidelnosť, s akou som usadal k Pohotovosti a Superstar. Chcem byť zase informovaný a vedieť, o čom je reč. Takže sa vyvolím k telke.

Len pevne dúfam, že ma dianie na obrazovke neotrávi natoľko, že mi to predsavzatie odíde spolu s ďalšími typu „schudnúť“ a „prestať fajčiť“. Bola by to škoda.

Nemajte obavy, dám vám vedieť, ako to dopadlo…


Moje predsavzatie dostalo vážnu trhlinu. Nemyslím, že budem ochotný trpieť dvadsaťminútový reklamný blok, z čoho polovica je self-promo Jojky… Z tej uvoľnenej roztancovanej kamery okolo moderátora mi je nevoľno. A prvá trojica má IQ nepresahujúce ročný úhrn zrážok na Sahare…


Článok bol súčasťou pôvodných HyeNovín v rokoch 2005-2008

Pridaj komentár