Najväčšie reklamné nezmysly jesene 2012

Jednou zo základných poučiek, ktoré si vypočuje každý začínajúci autor, je táto: môžete si vymyslieť akýkoľvek bizarný svet, ale aj v jeho rámci musíte dodržiavať pravidlá. Nuž, tak túto lekciu naši reklamní kreatívci zjavne nikdy nemali.

Reklamnému svetu odpúšťame úplne fantastické reálie (všimnite si ten oxymorón!), pretože navodená situácia nemá verne reprezentovať realitu, ale slúžiť ako odrazový mostík k reklame. Teda všetko môže byť pritiahnuté za vlasy tak, že v skutočnom svete by to už niekoho oskalpovalo. To môžeme tolerovať. Napríklad Prima banka má pobočku, ktorej jedna stena je v skutočnosti roleta vedúca do nákupného centra.

Všetci chápeme, že v skutočnosti to takto nefunguje, ale prijímame pravidlá reklamného sveta, kde to možné je. Veď aj Hlas zhora v skutočnosti nehuláka na nešťastníkov postihnutých Problémom, ale aj tak ich ešte neposielame na psychiatriu.

Lenže niekedy aj v tejto deformovanej paródii na realitu vyskočí nezmysel, ktorý jednoducho nestrávite. Tu je príklad ôsmich do očí, uší a mozgov bijúcich nezmyslov, ktoré sa nám reklamky snažia vnútiť ako fakt. Všetky z aktuálne rotujúcich reklám. Keďže sú v telke každú chvíľu, máme všetci dosť času a príležitostí si v nich tie kraviny všimnúť.

Hovoríme po slovensky

Výroba reklamných spotov je finančne náročná a zadávatelia reklamy chcú čo najviac peňazí vyčleniť na to, aby ju nastrkali do maxima vysielacieho času. Preto je len logické, že pre každý trh sa nevyrába osobitná jazyková verzia. Reklamky tak siahajú po dabingu. Väčšinou si ho príliš nevšímame, ale občas spôsobí krvácanie z očí aj uší.

Príklad prvý: Paula. Dvojfarebný puding produkovaný cool kravou, ktorý donúti trio obzvlášť nechutných reklamných detičiek (čeľaď Hravý gangster) nešikovne rapovať. Radi ignorujeme celkovo nezmyselnú situáciu, aj plechové zvuky, ktoré sa ozývajú pri úderoch na plastový téglik. Ale ako máme ignorovať ten strašný nesúlad medzi tým, čo počujeme, a ako tie mrchavé detiská otvárajú papule? Medzi nami, to už radšej by som počul originál, nech je v akomkoľvek jazyku. Rozhodne to nemôže byť blbšie ako ten dementný text, čo tí ušatí zasrani zo seba produkujú. To musel do slovenčiny prekladať niekto, kto by mal urýchlene prehodnotiť svoje schopnosti a poslušne sa postaviť k lopate.

Alebo by ho tie kravy mohli ušliapať. To by bolo pre spoločnosť lepšie.

Príklad druhý: Snickers. Áno, obstarožná primadona v šatni športovcov. Z pohybov pier vidíme, že ani omylom nejde o pôvodnú reklamu, ale dabing. Nevadí, nikto to nerieši, podobne ako sa nikto nepozastavuje nad bezchybnou slovenčinou amerického prezidenta v dabovaných filmoch. Ale potom jeden zo športovcov osloví druhého (v tom čase ešte onu obstarožnú primadonu): Marek.

A situácia je hneď iná. Zrazu máme uveriť, že sme na Slovensku. A zrazu tomu neveríme.

Náročné domáce spotrebiče

Tí dvaja neskutočne odporní panáci, čo propagujú Poštovú banku, sa volajú Hugo a Dorotka. To len tak na okraj, aby sa nastávajúci rodičia dobre zamysleli, ako chcú svoje prichádzajúce ratolesti pomenovať.

Dosť sme sa desili, s čím príde Poštovka tieto Vianoce, ale vyriešila to celkom krotko. Sporák, mlynček na mak a lis na citrusy sa sťažujú na celkovú vyčerpanosť. Ich páni sa rozhodnú ich potešiť tým, že ich vyhodia na smetisko a kúpia si nové. Samozrejme, zo spotrebného úveru. Áno, na mlynček na mak a lis na citrusy potrebujete úver od banky.

Ak by ste chceli aj hrniec, musíte predať auto, obličku a zubnú protézu starej mamy.

Iste, medzi nespokojnými domácimi pomocníkmi je aj sporák, to je pravda. Napokon, Hugo a Dorotka predsa zo spotrebáku vymenia celú kuchyňu… uprostred masívneho pečenia vianočných koláčov. Aha. Jasne.

Neskutočne trpiaci chlap

Chrípková sezóna je čas zlatej horúčky medzi farmaceutickými firmami. Paracetamol v rôznych podobách, sirupy proti kašľu, kvapky do nosa. Nanešťastie, väčšina kreatívcov sa predviedla úplne nekreatívne, keď zvolila jednotný scenár hneď pre tri podobné výrobky: chlap trpí pod náporom sopľov, stoná, zhynúť ide. Našťastie je poruke osoba ženského pohlavia, ktorá, báraj úplne zdravá, má náhodou pri sebe kvapky do nosa (ak ste niekedy videli obsah ženskej kabelky, vôbec vám to nepríde nepravdepodobné) a nádchavého blbečka spasí.

Čierneho Petra si však vybral Otrivin, ktorý nám prezentuje extrémne usopleného chlapa, ktorý v posteli vyťahuje jednu papierovú vreckovku za druhou, funí, jojká a privádza svoju manželku do zúfalstva tým, že jej nedovolí spať. Situácia sa dramatizuje, kopa papierových vreckoviek zasypala posteľ a pacienta už pod nimi ani nevidno. Nie, to si nerobím srandu, to len opisujem priebeh spotu. Ako sme mohli čakať, pani manželka sa zjaví aj s nosným sprejom, vrazí ho chlapovi do nosa a obaja pokojne spia až do rána.

Pritom by sme čakali úplne iný scenár.

K tomu mám len dve otázky:

Prečo si ten sprej nedal chlap sám? Zjavne nebol odkázaný na milosrdenstvo cudzích kabeliek a sprej mali pekne doma. No dobre, možno o tom ani nevedel, lebo na poličke v kúpeľni nerozozná kvapky do nosa od Záhadného krému č. 14 a Mysterióznej tekutiny č. 20. V tom prípade tu mám ale otázku číslo dva:

Prečo tá krava čakala tak dlho, kým zasiahla? Chápete to – jej muž neskutočne trpí a ona sa mu otočí chrbtom— Okej, dobre, tomu ešte uveríme. Ale hej, veď ona nemohla kvôli jeho zbytočne hlasnému utrpeniu spať! Prečo sa snažila zaryť pod vankúš a nechala sa zasypávať sa stovkami použitých šnuptichlov, namiesto toho, aby aspoň nasrato povedala: „V kúpeľni je Otrivin, daj si do nosa!“?

Neprekvapivý bozk

Telekom nemôže chýbať. Hoci aj bez Mázikovej. Ide totiž o rodinku, ktorá pozostáva zo Slepačej mamičky a Chlípneho tatina. Svoje doterajšie atribúty zahodili, lebo v hlavnej úlohe je tentoraz ich synátor. V snahe úplne zdevastovať mozgy úbohých divákov sa totiž staneme svedkom reklamy v reklame. Synček patrí do zboru detičiek s magentovými parohmi, ktorý spieval a tancoval v reklame Telekomu. Hrdá rodina si to nemôže nechať ujsť a tak sa stane svedkom zahanbujúceho momentu, keď niekto (dúfajme, že to bola vedľa tancujúca dievčina) vlepil mládežníkovi bozk na baranicu.

Mladší brat sa chichúňa, mamička valí buľvy a otecko empaticky prežíva synovo zdesenie. Moment – prečo je syn vlastne zdesený? Z jeho reakcie na obrazovke vidíme, že si ten kradmý bozk dobre všimol a úplne ho vyviedol z miery. Hm, nuž áno, povieme si, zrejme nečakal, že presne tento moment použijú v reklame.

Hm, a prečo vlastne tento pokazený záber použili?

Snehuliak pod stolom

Orange opäť raz vyhral predvianočnú súťaž o najhoršiu reklamu. Povznesieme sa nad to, že snehuliaci ožijú a pomáhajú organizovať Vianoce, dokonca intenzívnym pečením medovníkov bez toho, aby sa roztopili. Však sú čarovní. Ale ten šál je skrátka nestráviteľný.

Ak patríte k tej šťastnej menšine, ktorá netuší, o čom hovorím, tak vám to priblížim: detičky prídu domov a nájdu na prízemí dlhočizný šál. Vinie sa po celej miestnosti, pod stolom, stopy vedú po schodoch až niekam do podkrovia či kde, kde sedí kúzelný snehuliak a štrikuje najvyšším rýchlostným stupňom. Áno, toto všetko bez problémov akceptujeme, ale – ako sa ten šál dostal dolu?

Je zjavné, že šál sa nemohol dostať dolu, zatiaľ čo snehuliak sedel na jednom mieste. Pretože keď štrikujete päťdesiatmetrový šál, jednoducho sa vám skladá, kam dopadne. Neplazí sa ako had po celom dome. Znamená to, že snehuliak musel začať štrikovať už v kuchyni. A keďže je to predsa len dementný snehuliak (to vieme na základe toho, že pletie päťdesiatmetrový šál a vystupuje v reklame Orangeu), namiesto toho, aby ten kus odevu nejako skladal, vždy o pár metrov zacúva.

Ale prečo pri tom musel liezť popod stôl?

Keď sme pri tom – načo je vlastne snehuliakom šál? Aby im zima nebola?

Lietajúce dvere

V nápore osliznutých vianočných reklám nám nevianočný spot Kooperativy pripadne ako vítané osvieženie. Áno, také zlé to je. A to hovoríme o Jozefovi Vajdovi, ktorý v maske dokonale trápneho frajera predvádza, čo všetko má na diaľkové ovládanie. Pomôcka: všetko. Vrátane otvárania dverí na aute… ktoré mu vzápätí odrazí okoloidúci nákladiak, na veľkú škodoradosť okolostojacej Eriky Barkolovej.

Veselé, povieme si, kým odrazené dvere neuvidíme, ako sa vracajú, prevesené cez oprotiidúceho omráčeného motorkára. V tej chvíli fyzika všedného dňa začne revať od bolesti a kričí: „Ako? Ako?“

Celkom v súlade s fyzikou totiž nákladiak otvorené dvere auta najprv vyvrátil tak, že sa otvorili celé, teda oproti pôvodnej polohe opísal ich vonkajší okraj 180 stupňov. Na to samozrejme stavané nie sú, a tak ich stále pokračujúci (!) nákladiak urval. Fyzika hovorí, že dvere dostali impulz, aby sa pohli (z pohľadu auta) rovno dopredu. Nákladiak ich nevyrazil pred seba maskou, teda nevyleteli smerom dohora. A ako sa teda dostali na motorkára? Ktorý navyše míňal nákladiak v protismere, čiže zľava?

A fyzika ešte z posledných síl zachrčí: „Všimnite si polohu dverí na motorkárovi. Podľa toho, ako skončili, museli nielen vyletieť nahor, ale ešte sa aj otočiť o 180 stupňov po horizontálnej aj vertikálnej osi!“

Prosím vás, hlavne sa to nesnažte nasimulovať na mne!

Nepochopiteľné zhromaždenie

Lepiči VÚB už definitívne stratili dych a dívať sa na nich je trápne. Kde sú tie časy, keď ďakovali Broni? No nič. Teraz ich vidíme na kongrese lepičov, kde nový a nezaujímavý učeň spôsobí nadšenie, keď zažiada pre lepičov vianočný darček 200 eur. Vypuknú ovácie a môžeme si byť istí, že aj tento návrh kongres odhlasuje… Čo?

Áno, hneď na začiatku sme počuli, že účastníci kongresu niečo schválili. Lenže – kongres je vedecká konferencia, na ktorej sa obvykle o ničom nehlasuje. Prinajlepšom môžu účastníci schváliť nejakú rezolúciu, čiže kopec slov bez akejkoľvek záväznosti. Nepochybne aj lepiči môžu mať svoj kongres, na ktorom môžu rozoberať nové trendy v lepení plagátov, najvhodnejšie lepidlá a techniky nanášania či odstraňovania lepu.

Tak čo potom ten stopercentne odborársky učňov návrh? Lebo to je odborárska záležitosť. A odborári nemajú kongresy. Skúste si však na nejaký kongres zájsť (podľa možnosti v montérkach, lebo to je dress code každého slušného kongresu) a zažiadať o 200 eur. Namiesto ovácií sa dočkáte dosť udivených pohľadov a následne aj láskavej opatery pánov v bielych plášťoch.

Tatko elektrikár

Majitelia Škody Rapid sú najlepší otcovia. Pre narodeninovú oslavu svojich šestnásťročných dcér urobia maximum, aj keby stačilo omnoho menej. Nasadnúť do toho auta a odpratať sa niekam poriadne ďaleko, lebo neexistuje nič trápnejšie ako oslava šestnástych narodenín pod rodičovským dohľadom. Nuž ale náš tatko to nechápe – alebo chápe až príliš dobre a rozhodne sa strážiť svoju ratolesť pred nekontrolovateľnou intoxikáciou a možnou stratou panenstva. Možnou preto, že v šestnástich to už má holka zrejme dávno za sebou.

Je prekvapivé, že sa otec vôbec nechal ukecať, aby nepozýval na oslavu klauna!

Tatino teda vystrojí party, privlečie repráky a dozoruje celú masívnu oslavu, až kým neposedný pes nespôsobí rozliatie nejakého nealka (lebo kde by sa na takej oslave vzal alkohol?), následne skrat, vyhodené poistky a z toho plynúce ticho a tmu. Dcérenka na tatka uprie zúfalý pohľad, lebo však diskrétna tma je to posledné, čo by na oslave chcela, a ocinko nezaváha – pristaví škodovicu, zasvieti reflektory a zo systému v aute pustí hudbu.

Asi už tušíte, ako bude znieť jediná otázka: Prečo doprdele skrátka neodpojí skratovaný kábel a nezapne tie poondené poistky???

Až jeden výrobok!

Obchodný reťazec Lidl má rokmi overenú, svojskú obchodnú politiku. Zhromaždí lacné veci a nechá prevádzku na troch-štyroch ľuďoch, ktorí ako bez duše lietajú od vykladania prepraviek do pokladne a naspäť. Stabilný sortiment dopĺňa dvakrát do týždňa časovo obmedzená, tematicky zameraná ponuka. Kvalita tovaru osciluje od kečupov, ktoré hravo porazia drahé značky, až po mliečne výrobky s obsahom nepriateľských baktérií.

Reklamná kampaň sa až doteraz obmedzovala na nízke ceny. Čo je celkom logické, keď máte značnú časť tovaru vyrobeného v Poľsku (a zatiaľ v žiadnom nenašli posypovú soľ). Lidl sa preto v ponímaní slovenských zákazníkov rovnal lacnote. Až doteraz.

Reťazec totiž vyšiel s pomerne prekvapivou kampaňou. Obrátil núdzu na cnosť, a to doslovne.

V poličkách a chladiacich boxoch je totiž vždy len jeden druh danej potraviny. Jedna značka mlieka, jeden druh minerálky. Žiadna alternatíva. Ak sa vám nepáči zloženie vegety, tak nesiahnete vedľa po inú, lebo vedľa je už čierne korenie.

Oproti výdatne zásobeným hypermarketom je to konkurenčná nevýhoda. Ak ju, pravda, neprezentujete ako výhodu. Lebo to práve Lidl urobil. V reklame sa chváli, že namiesto nás rozhodol o našom výbere a tak nám umožnil nakupovať rýchlejšie. Nuž, rýchlejšie by to bolo iba v tom prípade, ak by zakázal vstup dôchodcom, ktorí napriek jednodruhovosti tovaru starostlivo v predklone študujú cenovky, s nákupným vozíkom dôkladne blokujúcim premávku.

Na strane druhej, aspoň ma tam nechytá vrcholný údiv pri regáli s ovocnými džúsmi. V ostatných obchodoch totiž tri štvrtiny zaberajú pomarančové a jablkové šťavy aspoň od piatich výrobcov. V tomto prípade už naozaj chápem, že niektorých ľudí chytá stres, ak si majú vybrať z viacerých ponúk…

Paralelná sporiteľňa

Slovenská sporiteľňa je zľahka posadnutá konceptom reklamnej rodinky. Kým dlho nás sužovala Veselými, teraz nenápadne pchá do televízorov novú, zatiaľ nepomenovanú rodinu ryšavých. Hlavnou postavou je roztomilý synátor, stretli sme jeho módne hrdzavú babičku na skútri, potom rodičov obhliadajúcich budúcu stavbu a najnovšie aj pôvabnú sestru.

A tiež paralelný vesmír. Prípadne čosi omnoho zlovestnejšie.

 

Náš mládenec, o ktorom už vieme, s kým bankuje, sa na kolieskových korčuliach rúti za svojou sestrou, ktorú prepadne zo zálohy, až sa jej papiere rozletia na zem. Ale nič sa nedeje, lebo to sú len staré splátky, ktoré segra nesie do banky, aby sa ich zbavila. Asi tam majú výkonnú skartovačku. Pozbierať rozlietané papiere pomáha pani dohliadajúca na detičky, ktorá upadne do bezseba pri informácii, že ryšavá rodinka bude platiť menej.

O hodinu neskôr:

Náš mládenec, o ktorom už vieme, s kým bankuje, sa na kolieskových korčuliach rúti za svojou sestrou, ktorú prepadne zo zálohy, až sa jej papiere rozletia na zem. Ale nič sa nedeje, lebo to sú len staré splátky, ktoré segra nesie do banky, aby sa ich zbavila. Asi tam majú výkonnú skartovačku. Pozbierať rozlietané papiere pomáha psa dozorujúci pán, ktorý upadne do bezseba pri informácii, že ryšavá rodinka bude platiť menej.

Diváci ostanú zľahka zmätení: tak koho to vlastne naši červenovlasí mládežníci oblažili informáciou, s kým to bankujú? Tetu a jej deti alebo uja a jeho psa? Žeby teta nezafungovala dobre na divákov, tak dotočili uja so psíkom, lebo však psík zafunguje vždy? Ale nie, o hodinu je zase všetko po starom. Vysvetlení je niekoľko.

  1. Rozdielne cieľové skupiny
  2. Na niektorých ľudí lepšie pôsobí starostlivá mamička ako osamelý psíčkár a naopak. Preto banka starostlivo umiestňuje do vysielania jednu alebo druhú verziu podľa cieľovej skupiny programu.

  3. Paralelný vesmír
  4. V rôznych vesmíroch sa mládenec zráža so sestrou síce rovnakým spôsobom a rovnako reagujú, ale svedkom kolízie je raz mamička a v paralelnom vesmíre psíčkár.

  5. Rafinovaná pasca
  6. Reklamní súrodenci sú zmrdi vychcaní, platení bankou a zákerne lákajúci nič netušiace obete do spárov finančného ústavu. Na tom istom úseku si naaranžujú akože náhodnú zrážku a nevinné obete zmagoria reklamnými sľubmi a pošlú ich do najbližšej pobočky. Za každú dušu im banka odpustí desatinu promile z drakonickej hypotéky.

Alebo je všetko inak, ale na to ani naša bezbrehá fantázia nestačí.

Bývalo to lepšie

Možno ste sa niekedy zamysleli, čo robia nešťastní klienti istej banky, keď im ich blonďavý pracovník opakuje všetko, čo povedia. Alebo že čo robí nešťastná banka, keď si klient zaželá „pol majetku Penty na účte, dom v Karibiku a doživotné zásoby viagry“.

Ono je to inak. Ak si všimnete, blonďáčik nielenže všetko papagájuje, ale aj opakuje po klientke všetky pohyby. Ak vám niekedy prišiel do rúk ľubovoľný ženský časopis, viete, že to je súčasťou flirtovania.

Ale čo ten neúprimný, priam trpiteľský úsmev, ktorý jej venuje na záver? Nuž, zjavne si spomenul na predchádzajúci spot, kde ho to bavilo viac.

Jeden z piatich. Alebo aj nie.

Tak nám Béďo Trávníček odišiel do dôchodku, alebo ho konečne vzal niekto novučičkou lopatou po hlave a jeho zakrslé telíčko promptne zrušil v drviči konárov. Mountfield však naďalej láka prehnane dôverčivých zákazníkov na hazard. Teraz už nie uškriekaným trpaslíkom na kolese šťastia, ale Jánom Krónerom. Na pekelnom stroji si vylosuje, že nákup (aj keď vlastne vôbec nič nekúpil) má zadarmo a od radosti vyobjíma predavača. Keďže je z nepochopiteľných príčin odetý ako kovboj, hneď to pripomenie Skrotenú horu, ale problém je niekde úplne inde.

Mountfield totiž klame.

 

Princíp je jednoduchý. Hodíte do bubna päť loptičiek, štyri biele a jednu červenú. Chvíľu ich prúd vzduchu obúchava o steny a následne vypľuje. Ak ako prvá vypadne červená, nákup máte zadarmo. Čiže zaplatený obnos vám vrátia. To je všetko v poriadku. Problém je však v názve samotnej akcie i v slogane, ktorým na túto akciu lákajú v televíznom spote. Hovorí totiž:

Jeden z piatich to má zadarmo.

Prečítajte si to ešte raz a zamyslite sa. Veľmi rýchlo potom prídete na to, že aby toto tvrdenie mohlo byť pravdivé, dá sa dosiahnuť dvoma spôsobmi:

1. Päť ľudí naraz si vytiahne po jednej loptičke, čiže červená sa ujde práve jednému z nich.

2. Päť ľudí si bude žrebovať loptičky postupne, pričom raz vytiahnutá loptička sa už do osudia nevráti.

Podmienky akcie však samozrejme určujú iný spôsob. Každý zákazník hrá o možnosť so všetkými piatimi loptičkami. Znamená to však, že ak si zoberieme päť ľudí, ktorí sa žrebovania zúčastnia, máme šesť možností ako to môže dopadnúť: zľavu získa jeden, dvaja, traja, štyria, všetci piati – alebo žiaden z nich. Čiže tvrdenie, že jeden z piatich to má zadarmo, neplatí. Nikto totiž nemôže určiť, koľko ľudí z piatich získa zľavu. To sa dá určiť až spätne, po skončení akcie a vypočítaním priemeru.

Keď ju miluješ…

Keď ju miluješ, nie je čo riešiť, presviedčala nás nedávno Kofola. V tomto trende asi pokračuje aj bez tohto sloganu. Len akosi… čo ja viem? Týka sa to aj učiteliek a ich (bohvie, či vôbec plnoletých) študentov?

Pridrzlý študentík si dovoľuje na mladú profesorku, ktorá ho príslušne schladí a odsúdi na zotrvanie po škole. V jej kabinete. Kde sme vzápätí svedkami vášnivého bozku. Áno, medzi učiteľkou a študentom. Strih, ale čo sa dialo potom, si môžeme len domýšľať. A netreba dúfať v nevinné pusinky.

Takto: vzhľadom na vekovú štruktúru mojich vyučujúcich som nikdy neupadol do erotického snenia s nimi, ale zdá sa, že inak je to pomerne bežné. Prísna profesorka s okuliarmi sa v takýchto snoch zmení na sexuálnu dračicu, ktorá splní vyhúkanému študentovi jeho najtajnejšie sny. Zaručene aj porno také nakrúcajú.

Ale… reklama?

Čo konkrétne má v nej osloviť koho? Sexuálne predátorky dychtiace po mladom mäsku? Študentíkov, ktorí sa nádejajú, že propagovaný nápoj im zabezpečí náhlu povoľnosť doteraz nedostupnej profesorky? Ľudí, ktorí… čo? Si myslia, že je v poriadku, keď si v kabinete užívajú so zverenými osobami, ktoré by mali učiť biológiu možno trochu menej názorným spôsobom?

Som asi posledný, kto by sa veľmi vzrušoval nad nemravnosťami v reklame. Napriek tomu sa pýtam – kde sú tie časy, keď prasa v reklamnom spote bolo štvornohé?

ReKlamný svet: Hudba v reklame

Základný modus operandi reklamy v ľubovoľnom médiu je predávkovať nešťastné obete podnetmi. Hoci sa môže zdať, že tvorcovia všetko úsilie smerujú do vizuálnej zložky, nikto z nich si nedovolí zanedbať zvukovú časť. Je to logické – reklama cielená na ostatné zmysly sa nedá tak masovo rozšíriť. Hlas reklamných hercov i samotného Hlasu zhora, všetky ruchy, všetky zvukové efekty – to všetko tvorcovia reklám dôkladne zvažujú, vyberajú, tvoria a pilujú do dokonalosti. A samozrejme, samotný hudobný sprievod. Niekedy ho sotva vnímate, ale to ešte neznamená, že by to bolo dôsledkom zanedbania zo strany tvorcov. Naopak.

No a niekedy je hudba hlavnou postavou.

Nenápadná a rafinovaná

Taká je asi väčšia časť reklamnej hudby. Nijako zvlášť ju nevnímate, ale ona je tam a jej úlohou je vo svojej cnostnej nenápadnosti posilňovať celkové vyznenie reklamného spotu. Veselá a bezstarostná, alebo dramatická ako k hororu. Často plynulo prechádza z jednej polohy do druhej.

Postup je takýto:

1. Vyskytne sa Problém. Orchester zo seba pudí zvuky na hranici disharmónie. Ak človek zavrie oči, odprisahal by, že sa za oknom zakráda psychopatický vrah, vlna tsunami alebo minister financií s návrhom na zvýšenie daní.

2. Problém sa vyrieši. Hudba sa okamžite zmení na čosi optimistické, svieže a podčiarkujúce zmenu nálady. Človek by sa od samotnej radosti najradšej pustil do tanca. Vlastne, osadenstvo reklamného sveta sa veľmi často do tanca aj pustí. Alebo sa aspoň rozbehne po zelenej lúke, a to aj v prípade že nejde o psov.

O niečo nápadnejšia je zvuková kulisa k idylickým scénkam – čo majú spoločné babičky hladkajúce vnúčikov po hlavičkách, mamičky žiariace pri pohľade na decká napchávajúce sa čokoládou a fialová krava, ktorá tú čokoládu zjavne produkuje? Nie, nejde o rovnaký živočíšny druh. Spoločnú majú zvukovú kulisu: orchester pidliká na sláčikových nástrojoch odušu, struny clivo ujúkajú a človeku sa až oči zarosia.

A keď budeš usilovne cvičiť, v dospelosti možno budeš nahrávať reklamy!

Identifikátor

Obludná zákernosť má mnoho podôb: rakovinové metastázy, pýr plazivý, KDH – a hudobné prezentácie značky. Značka totiž nie je iba rafinované logo, ale veľmi často má aj hudobný ekvivalent.

Po príklad netreba chodiť ďaleko. Deutsche Telekomu okrem nevoľnosť spôsobujúcej korporátnej farby stačí päť tónov, aby každý hneď vedel, že treba vziať nohy na plecia a neobzerať sa. Vo svojej prapodstate je to geniálne riešenie: značka sa tým odlíši od všetkého ostatného a ušetrí vzácny reklamný čas.

Nie každý je však taký efektívny. Namiesto toho sa spoliehajú na efektnosť. Značky si objednávajú vlastné hymny. Stačí povedať Coca-Cola alebo Milka a každý si hneď vybaví melódie, s ktorými sa spájajú. Áno, ja viem, že teraz vám bude aspoň jedna z nich kolovať v hlave najbližších pár hodín. Nemáte za čo. Sťažnosti adresujte autorom tých vlezlostí, ak ich nájdete. Väčšinou sú totiž dobre utajení. Vedia, prečo.

Ich návštevy by totiž mohli byť nepozvané, nečakané a najmä veľmi nepríjemné.

Produktový teror

Jednou z prvých lastovičiek hudobného teroru produktov bol začiatkom deväťdesiatych rokov jogurt Starfrucht. „Svieži, lahodný, jogurt ovocný“ jačala nejaká speváčka z reklamy, ktorá pozostávala len z veľkých detailov téglika, ktorý vzbudzoval dojem, že na jeho transport z obchodu by ste potrebovali prinajmenšom žeriav. V skutočnosti to bolo prťavé, že ste do toho načreli lyžičkou a bolo po jogurte. Dôležité však bolo, že reklama vzbudila dojem, akoby to bol nejaký gigant. Tomu sa prispôsobila aj rozjasaná pesnička, ktorá znela, ako keby ju hulákalo päťdesiat tisíc cvičencov na spartakiáde.

No a najmä bola blbá a vlezlá.

Blbosť a vtieravosť sú základnými charakteristikami akejkoľvek reklamnej pesničky. Spomeňte si na až doteraz neporazeného víťaza v tejto kategórii – znásilnené Roľničky v podaní Poštovej banky. Dlho sme si mysleli, že nič blbšie a dotieravejšie sa nedá vymyslieť – ale potom si nejaký úchyl v Slovak Telekome povedal, že adoptovať si Macarenu je dobrý nápad a už niekoľko mesiacov jej rôznymi (ale napospol idiotskými) textovými variantmi terorizuje pospolitý ľud. Skutočne, ak sa raz niekto prihlási k autorstvu toho nápadu, vyzbierame sa mu na slušivú rakvu. A na pohrebe mu pomstychtivo zahráme macarenu. Tridsaťkrát za sebou.

Blbosť a vlezlosť nie sú náhodou základnou muníciou reklamných teroristov. Vo svojej filozofii „násilie za každú cenu“ totiž chcú, aby sa ich hnusné výlučky usadili v hlavách obetí a fungovali podobne ako tie desivé parazity, ktoré nútia svoje obete nechať sa zožrať nejakým predátorom – aby zombifikovaní zákazníci bezmyšlienkovite kupovali produkty a služby, ktoré reklamní zlosyni propagujú.

Dobré skutky

Nie, nezbláznil som sa. Niekedy reklamní vydriduchovia urobia dobrý skutok. Nechtiac, som si tým istý. Hľadajú totiž nejakú uchu lahodiacu pesničku, ktorá by sa im hodila do krámu a aby bola lacná. Čiže žiadne popové hviezdy či nebodaj veľké hity. K slovu sa tak dostanú neznáme kapely, ktoré si takto privyrobia.

Nečakaným vedľajším efektom je, že z takejto pesničky sa napokon stane hit. A prosperujú z toho všetci – reklama je už pevne spojená s produktom a kapelu to môže vyniesť na výslnie popularity. Väčšinou ostane v kategórii one-hit-wonder, ale čo – peniaze nesmrdia…

Super Judínyová

Nejakým zvláštnym spôsobom sa z preafektovanej blondíny stala kráľovná večierkov. Ak sa na vašej party neobjaví tancujúci Harabin ani Erika Judínyová s mikrofónom, máte po chlebe, ste úplne out a spoločensky mŕtvi. Užvatlaná persóna, ktorá si z neznámych príčin starostlivo pestuje imidž devy ľahkých mravov a ťažkého podnikateľského plánu, bola centrom pozornosti bulvárnych médií starostlivým zatajovaním svojho veku a dramatickým nárastom objemu pŕs. Teraz tvrdí, že vek už priznala a prsia jej narástli z akýchsi tajomných tabletiek.

Chvíľu sa na tom všetci bavili, ale Erika trvala na svojom. A zrazu – tabletky sú na svete, dokonca pod názvom Super prsia (a štíhla línia ako bonus). Na billboardoch ich propaguje samotná držiteľka čivavy, tentoraz síce bez nej, zato opäť v outfite, póze a s výrazom vyslúžilej herečky filmov pre dospelých.

Je nejasné, na koho tá reklama mieri. Nie som si totiž istý, koľko žien by naozaj chcelo vyzerať ako osoba na reklamnej ploche. Nie sú totiž Judínyová, nemôžu vysvetliť celému Slovensku v bulvári, že za svoj výzor Adult Barbie nevďačia liposukcii a silikónu, ale zázračným tabletkám.O to viac, že opäť vďaka bulváru už vieme, ako vyzerá Judínyová pod omietkou.

A muži? Tí nie sú na hlavu padnutí a vedia, že keby svojej drahej polovičke dali pod stromček dózu magických pirúl, v najlepšom prípade skončia s celou dávkou napchatou v otvore, kde to najviac bolí. „Chceš tým povedať, že som tučná? Že som tučná a mám malé prsia?“ zneli by posledné vety pred narušením ich telesnej integrity.

Ale buďme úprimní: kým budú ľudia žiadať o vyplatenie výhier v holandskej národnej lotérii a nezištne poskytovať svoje účty nigérijským vdovám, Super prsia sa o odbyt nemusia báť.

Zahodená šanca

Slovenské firmy preukázali pri majstrovstvách sveta v hokeji neuveriteľný nedostatok invencie. Všetky sa totiž snažili identifikovať sa s hokejom, splynúť s národom, vopchať sa všade, aby ľudia, ktorí milujú hokej, milovali aj ich. Väčšie firmy vo veľkom skupovali lístky a rozdávali obchodným partnerom či zákazníkom. Spolu maľovali obraz krajiny úplne zmagorenej hokejom. Špeciálnou kategóriou sú reštaurácie, ktoré čo najväčšími písmenami hlásajú, že u nich môžeme pozerať hokej na stometrovej obrazovke.

 

Nikomu však nenapadlo odlíšiť sa vymedzením proti hokeju. Nikde som nezachytil ponuku obchodu, reštaurácie alebo čohokoľvek iného, ktoré by hlásalo: „Príďte k nám. My vás hokejom obťažovať nebudeme. Chcete sa stretnúť s priateľmi a porozprávať sa, namiesto toho, aby ste fixovali pohľadom televízor, vrešťali a skákali ako besné mačiaky zelené? Príďte k nám!“

Majitelia reštaurácií, ktoré nemajú aspoň päťdesiatpalcovú telku, radšej zahanbene čušia, namiesto toho, aby urobili z núdze cnosť. Prípadne si tú telku dokúpia, zvýšia ceny piva a budú lákať hostí. A skupina ľudí, ktorým je srdečne jedno, či sa niekde na ľade mlátia hokejové hviezdy z NHL, družstvo z Ghany alebo uškatce hrivnaté, utrie hubu. Cez zapchaté mesto sa bude dve hodiny trmácať domov a modliť sa, aby sme preboha nič nevyhrali, lebo policajti chcú byť v takom prípade tolerantní k rušeniu nočného pokoja.

Ako predať jogurt

Keď sa istý druh baktérií dostane do mlieka, začne sa tam množiť a robiť kadejaké neprístojnosti, až sa z mlieka stane kyslomliečny výrobok, tzv. jogurt. Keďže len tak v neupravenom stave je to potravina vhodná len pre zdravožijúcich maniakov, ktorým nevadí, že čosi pochybne zaváňa a chutí dosť smutne, výrobcovia jogurty sladia a dochucujú. Čím sa trochu stráca zdravý aspekt, ale kto by to inak žral, žeáno. Ale vylepšenie chuťových vlastností nie je všetko. Treba tú vec v kelímkoch predať https:/..ichische.at/cialis/.

 

Výrobcovia sa sústreďujú najmä na zdravotné benefity a skvelú chuť. Zdraviu prospešné jogurty občas propagujú tak zanietene, až uletia do ríše fantázie. To je prípad Danone a jeho nehorázne zavádzajúcej reklamy. Predstavovali svoje produkty ako takmer zázračné, ktoré by zahanbili živú vodu. Fascinujúce je, že neprestali s tým ani po vynútenom priznaní, že všetky tie reči brali z brucha zjavne neovplyvneného živými kultúrami. A s inou kultúrou to taktiež nemalo vonkoncom nič spoločného.

Problém so zdravým jogurtom je okrem iného aj ten, že obsahuje pridané cukry a prirodzené tuky. Teda veci, ktoré zaprisahaným anorektičkám a zapáleným diétárkam spôsobujú záchvaty paniky. A tak začali producenti tieto veci zo svojich výrobkov odstraňovať. Výsledkom boli odtučnené sračky s umelými sladidlami. Chuť to má takú odpornú, že ešte aj doktor Bukovský by to vyhlásil za zdravú potravinu.

Ťažkosti nastali, keď sa množstvu ľudí tie riedke srágory nepozdávali. A tak sa novým fetišom zakrátko stala hustota jogurtu. Cieľom tej malty je vzbudiť dojem, že jogurtík je plný smotany. Stojí v ňom lyžička, taký je hustý! Ibaže si radšej nečítajte zloženie výrobku, lebo sa cez všetky tie prídavné látky zabezpečujúce smolovitú konzistenciu neprehryziete ani bagrom. Podobne ako cez ten jogurt.

Všetko ide bokom, keď zákazníkom napriek stoporenej lyžičke a množstvu zdravých baktérií predávaná hmota jednoducho nechutí. A preto je chuť dôležitou súčasťou kampaní. Základom je neurčitý kríženec Veselej Kravy a Mamičky, ktorý si pooomaaaliiičkyyy naberá hustohustý jogurt na lyžičku, ešte pooomaaalšieee si ho kladie do úst – a na jej tvári sa rozleje taký slastný výraz, že by zaň dotyčná dostala Pornooscara.

A keď už nezaberá nič, treba vymyslieť veršovanky. Rajo by mohlo rozprávať. Vlastne aj rozpráva: „Základom je základ. Príchute nápad musia mať!“ Úžasné. Najmä v reklame, kde sa hrdo predstavuje jahodový jogurt. Áno, žiadna originálnejšia príchuť jogurtu neexistuje. Nápad za všetky drobné, čestné slovo. Ešte prídu s originálnou myšlienkou, že jogurt je vhodné jesť lyžičkou a Zlatý klinec je ich.

Ale zase aby sme im nekrivdili – na trh priniesli niekoľko skutočne zaujímavých a originálnych príchutí. Napríklad taký banán v čokoláde. Chutí ako veľmi nechcený vedľajší produkt zo Slovnaftu. Alebo punč, pre skutočne hardcore masochistov.

Nie, výrobcom jogurtov niet čo závidieť. V horšej situácii sú už len ich zákazníci, bezradne stojaci nad nekonečnými radmi chladiarenských boxov, z ktorých na nich pozerajú tisícky jahodových jogurtov a stovky ďalších príchutí, všetky zdravé, husté a chutné.

ReKlamný svet: Zviera v reklame

Našu planétu neosídľujú iba ľudia, aj keď sa mnohí z nich tak tvária. Okrem druhu homo sapiens  tu však máme nepreberné množstvo ďalších živočíchov. Háčik je akurát v tom, že iba ľudia majú peňaženky, z ktorých chcú zadávatelia reklamy vycucnúť čo najviac. Preto je reklamný svet zhusta osídlený ľuďmi, no menej už zvieratami. Je to tým, že zákazníci sa predsa len skôr identifikujú s človekom ako so zvieraťom. Samozrejme, to vôbec neznamená, že zvieracia ríša svoje reklamné obrazy nemá, práve naopak.

 

Čeľaď Domáci miláčik

Domáci miláčik Člen rodiny, oddaný strážca, milovaný spoločník. To všetko je zviera z čeľade domácich miláčikov. Neprekvapí preto, že najčastejšie ide o psa. Pre reklamy, kde sa takáto čeľaď vyskytuje, je typické, že cieli práve na majiteľov Domácich miláčikov, ktorým sa snaží vnútiť výrobok práve pre zvieratá.

Nič si nezakrývajme, hovoríme o žrádle pre psov. Ťažko zachytiť reklamu, ktorá by propagovala iný výrobok určený pre zvieratá. Je to logické. Psy sú najrozšírenejšie a najčastejšie chované zvieratá. Nedokážem však posúdiť, prečo žrádlo pre mačky nie je tak masívne propagované. Neverím, že všetky chytajú myši.

Granule či konzervy znamenajú pre cieľového štvornožca terno. Tým správnym výrobkom docielite, že pes bude zdravý, šťastný a bude mať srsť lesklejšiu a hebkejšiu ako vlasy Veselej kravy, a to je už čo povedať. Zdravie a šťastie prezentuje Domáci miláčik cvalom po zelenej lúke. Beda vám, mizerní chovatelia, ak vášmu maznáčikovi nekúpite Ten správny výrobok! Bude iba letargicky sedieť pod stolom a smutným pohľadom sledovať spriatelené psy, ktoré, nadopované propagovanými granulami, budú šprintovať po zelených lúkach, akoby im za zadkom horelo.

Reklamný pes je z rodu neskutočných vysnívaných zvierat. Nikdy neochorie (veď by sa opovážil, keď ho kŕmite tými správnymi konzervami!), dokonca zjavne spotrebuje všetko žrádlo bez potreby vylučovania. Všimnite si zelené lúky, kde havinko pôsobí – trávička, kvetinky, ale hovno ani jedno! Nájdite si vo svojom okolí zelenú lúku, kde sa zdržiavajú reálni psi – hovno jedno vedľa druhého…

Psíček z reklamy je hyperinteligentný, pretože nikdy neuvidíte, že by ho chovateľ potreboval usmerňovať povelmi. Ešte aj k miske pribehne len tak, keď má hlad. Vždy ho čaká plná.

Tento snový živočích sa nikdy nezatúla, nepotrebuje veterinára, nemá parazity, nezablatí dlážku, netrhá oblečenie ani obuv, nebije sa s ostatnými psami. Dokonca ani nevyžaduje pozornosť – po nakŕmení okamžite fičí na zelenú lúku a vybíja nahromadenú energiu. Pri križovaní zelených lúk nikomu neprekáža, dokonca ani samotný chovateľ nie je nikde nablízku. Veď načo. Sedí doma, otvára psie konzervy a vie, že keď nastane čas, psisko sa prirúti domov, aj keby malo prebehnúť cez Brodské. Veď v miske ho čaká jeho pochúťka…

Čeľaď Rozkošný doplnok

Človek ani nemusí byť chovateľom, aby sa stal obeťou reklamy so zvieratkom. Na to slúžia Rozkošné doplnky, medzi ktorými opäť kraľuje pes. Je to zrejme tým, že mačka nevykúzli taký roztomilý výraz, ani keby si ksicht natrhla na troch miestach naraz. A práve o to ide, byť roztomilý, roztomilý a roztomilý. Funguje to rovnako, ako v prípade detských Anjelikov a Bábätiek. S jediným rozdielom – kým deti sú primárne konečnými príjemcami produktov, Rozkošný doplnok len vyvoláva pozitívne emócie.

No povedzte – kto by už len odolal psiemu pohľadu? Ešte aj dlhoroční chovatelia majú čo robiť, aby nimi psíkovia nemanipulovali prosebnými psími očami. A čo už len v reklame, kde je všetko stokrát zosilnené?

No nemyslite si – nejde iba o psov. V reklamách obdivujeme gracióznosť tigrov, majestátnosť orlov, smejeme sa na komických tučniakoch, nechávame sa unášať plavnými skokmi delfínov, nostalgicky vzdycháme nad čriedami ovečiek a kravičiek na zelených kopcoch. V reklame vždy vystupujú zvieratá, ktoré majú pozitívny náboj. Sú roztomilé, obdivuhodné, alebo komické. V reklame neuvidíte dážďovky, hyeny (to ma fakt poburuje!), dikobraza, vačicu, holuba, skrátka žiadne zviera, z ktorého nijako nevytlčiete onen spomínaný pozitívny náboj.

Čo tieto rozkošnosti propagujú? Čokoľvek. Až to vyzerá, že keď si tvorcovia reklamy s niečím nevedia rady, tak tam švacnú roztomilého medvedíka. To isté platí aj o ďalšej čeľadi, ktorá už vlastne medzi zvieratá patrí len tak-tak.

Čeľaď Rozprávkové zvieratká

Ovečky frčiace plnou parou na motorkách, štylizované medvieďatá, vtáčiky vyspevujúce reklamné pesničky, legendárne fialové kravy, bobry používajúce zubnú pastu, sporivé líšky v okuliaroch, sysle vyrábajúce čokoládu… Pokiaľ niečo z tohto uvidíte mimo reklamy, kontaktujte psychiatra. V reklame sú však úplne v poriadku, dokonca sa vyskytujú častejšie, než by sa patrilo.

Rozprávkové zviera už takmer ani nie je zviera, nakoľko zmutovalo do akéhosi kríženca s človekom. Jeho úlohou je spojiť žiadané ľudské správanie s roztomilosťou alebo komickým efektom zvieraťa. Výsledok môže byť dvojaký – kým na ovci prenasledujúcej strážneho psa na motorovej kosačke sa aj zasmejete, čokoládovňa v réžii zvierat pod patronátom fialovej kravy je jedna z najodpornejších reklám, aké som kedy videl. Zrejme najhoršia je tá, kde kajakári pokojne konverzujú s bobrom o najlepšej zubnej paste, tú som doteraz nepredýchal.

Ťažko povedať, čo núti reklamných tvorcov utiekať sa k rozprávkam. Niekedy je zviera maskotom firmy (krátkozraká líška, hovädzí mutant), niekedy zviera zosobňuje určitú autoritu (bobor má prvotriedne zuby, medveď je expert na med). Občas živočích vhodne zastúpi človeka (divoko súložiace lienky v aute). A čo tie ostatné prípady? Nuž, ide len o animované Rozkošné doplnky…

ReKlamný svet: Dôchodca v reklame

Už to tak chodí – z dieťaťa je puberťák, z neho potom dospelý, ktorý sa úspešne prepracúva až do dôchodkového veku. Myslíte si azda, že v reklame nájdu uplatnenie len mladí, krásni, prípadne detsky roztomilí? Chyba lávky. Dôchodcovia sa hlásia o slovo a všetkým dávajú na vedomie, že aj s nimi sa musí počítať ako s významnou zákazníckou skupinou. A nejde len o babičky, ktoré by kúpili svojim vnúčatkám hoci modré z neba…

Samotní dôchodcovia sú totiž dôležitou cieľovou skupinou pre odbyt čohokoľvek. Jednak už tie spomínané babičky, ktoré tvrdo vychovali vlastné deti, a teraz im kazia výchovu ich detí rozmaznávaním. Ale to nie je všetko. Trend mladosti, krásy a zdravia tvrdo útočí aj na dôchodcov. Súčasný dôchodca už nemusí byť babička v šatke, ktorá býva vo vidieckom domčeku. Zároveň však potreba takýchto babičiek je stále vysoká. Výsledkom je, že v čeľadi reklamných dôchodcov sa nám vyrysovali dve hlavné, no úplne rozporné kategórie.

Čeľaď Babička

Vonkajšie znaky: Je ako od Boženy Němcovej. Tým je povedané všetko. Nie je síce už vidiecky typ, so šatkou na hlave a s husou po boku. Rozprávkové babičky sú šedivé, vráskavé a večne usmiate. Snehobiele vlasy majú v elegantnom uzle či podobnom účese. Ich pohľad vyjadruje rokmi nadobudnutú múdrosť a všeobjímajúcu lásku, predovšetkým k vnúčatám, ale my vieme, že nezištne milujú celý svet. Sú decentne upravené a z ich zjavu je jasné, že v mladosti boli Mamičkami.

Správanie a pôsobenie: Nekonečná neha, ktorá z nej prýšti, vzbudzuje v ľuďoch nostalgiu po babičke, akú možno ani nikdy nemali. Hocikde sa vyskytne Babička, buďte si istí, že ide o reklamu na niečo, čoho podstatou je tradícia, stabilita, istota. Ľudia môžu byť skeptickí k novotám, ale tradičný babičkovský svet je nespochybniteľný.

Bábätká a babičky vzbudzujú v ľuďoch emócie a pudy. Kým bábätko musíme chrániť, Babička chráni nás – predstavuje láskavú materskú náruč. Babička nič nevyčíta, po ničom nepátra, prijíma ľudí so všetkými ich chybami a oddane ich miluje. Je to láskavá autorita, ktorá nediktuje, ale múdro radí. Najsilnejšia je práve v kuchyni, preto sa najčastejšie vyskytuje v reklame na potravinové výrobky. Potraviny „od babičky“, alebo babičkou odobrené ako chutné, majú byť tie najlepšie na svete a nikto ich nerozozná od domácich, aj keby sa z nich glutaman sodný priam sypal.

Pokiaľ Mamičky sprevádza vždy kŕdeľ detí a vytie sláčikov, je to len slabý odvar sprievodných javov zjavenia sa Babičky. Detičky sú ešte roztomilejšie a sláčiky ešte sladšie. Všimnite si, že obraz je vždy spomalený, ako zdôraznenie pokojného, stabilného sveta, v ktorom Babička kraľuje. Reklama s Babičkou nesmeruje priamo na Babičky, ale oslovovať má tých, ktorým je za takou imaginárnou Babičkou smutno.

Čeľaď Mladica

Vonkajšie znaky: Kým Mamička krásne zostarla, Veselá krava naďalej húževnato bojuje s postupujúcim vekom. Samozrejme, prehráva, ale nedá sa bez boja a podarí sa jej zmutovať do zvláštneho tvora, ktorý na prvý pohľad hádam ani neprekročil dôchodkový vek. Na rozdiel od Babičky nemusí byť Mladica šedivá, ale napodiv nikdy sa nevyskytuje pri propagácii farieb na vlasy. Šediny slúžia len ako jasné vodítko, že dotyčná už nie je Veselou kravou. Mladica je upravená do úrovne tip-top, jej figúra znesie porovnanie s omnoho mladšími ročníkmi. Mladica je distingvovaná dáma v kostýmčeku, alebo podobnom vhodnom outfite, prispôsobenom prostrediu.

Správanie a pôsobenie: Podstatou Mladice je presviedčať starnúce ženy, že čas sa dá zastaviť, alebo prinajmenšom spomaliť. Mladica akoby hovorila: starnúť neznamená umierať. Čo je celkom v poriadku, keby to zase nepodmieňovala kúpou propagovaného výrobku. Na Mladici je zaujímavé predovšetkým to, že väčšinou nerozpráva, iba pôsobí svojím zovňajškom.

Mladica zvláda všetky Problémy so šarmom jej vlastným. Pritom ju postihujú omnoho vážnejšie problémy ako ostatné druhy reklamných postáv. Kývanie zubnej protézy, tráviace ťažkosti, inkontinencia. Nezdolná dôchodkyňa, vycepovaná od svojej kravskej mladosti, sa však nedá zastrašiť. Bez problémov Problém porazí a užíva si ďalej.

Je pozoruhodné, že dôchodcovia v reklamách sú väčšinou ženy zatriedené v týchto dvoch čeľadiach. Len veľmi zriedka sa vyskytne Deduško, čiže mužský ekvivalent Babičky. Všimnite si, že kým Babička môže mať zrak ako ostriež, Deduško má vždy okuliare a fúzy. Objavuje sa s vnučkou alebo párikom vnúčeniec rôzneho pohlavia.

Ešte zriedkavejší je zjav Mlaďúcha. Zrejme muži svoj dôchodkový vek neberú vôbec do úvahy a až do smrti sú schopní sa stotožňovať s Ideálom alebo Tatinom.

Čeľaď Šťastní dôchodcovia

Vonkajšie znaky: Ťažko povedať, či skutočne ide o samostatnú čeľaď, sú však natoľko prefláknutí, že si pozornosť zasluhujú. Ide vlastne o párik Mladica + Mlaďúch, ktorý sa pravidelne vyskytuje v reklamách na dôchodkové sporenie. Určite ste ich už niekedy videli. Vyššie opísaná Mladica, ktorá však netrpí žiadnym problémom, a Mlaďúch, čo je vlastne len zľahka prešedivelý Ideál. Sotva im uveríte, že už sú naozaj v dôchodku. Sú štíhli, plní síl a maximálne šťastní a rozosmiati.

Správanie a pôsobenie: Prechádzajú sa v objatí alebo ruka v ruke po pláži, hrajú sa so psom. Nikdy im ich sladké dôchodkové ničnerobenie nenarušujú ich ratolesti, ktoré sa ich snažia zapojiť do rodinného života. Ak sa náhodou v ich blízkosti objavia vnúčatá, tak vždy len ako zdroj radosti a šťastia.

Tento párik si slastne užíva svoj astronomický dôchodok, ktorý ich zbaví všetkých starostí a zrejme aj zdravotných problémov, pretože táto čeľaď je schopná hotovej akrobacie – preskakujú vlny, tancujú o dušu spasenú, a ani sa pritom nezadýchajú. Je pre nich typické, že nemajú vôbec žiaden Problém, ba dokonca ani problém s malým p. Všetkým strastiam, ktoré ich mohli postihnúť, sa umne vyhli už v mladosti, keď si zaobstarali to správne dôchodkové sporenie. Alebo vo vyššom veku požierajú želatínu v tobolkách, ktorá ich má zbaviť hrozby osteoporózy. Prípadne sú závislí na nejakom inom vitamínovom preparáte, ktorý nemá ďaleko od kombinácie živej vody a elixíru mladosti.

Mladistvosť, aktivita – to sú kľúčové slová, ktoré sprevádzajú dôchodcov ako cieľovú skupinu. Škoda, že takýto ideálny dôchodca je realite rovnako vzdialený, ako ostatné divoké čeľade ľudských reklamných postavičiek.