Štrajk zdravotníkov už nebaví nikoho, snáď ani ich. Očakávanú ráznu prietrž mal urobiť bratislavský súd. Podanie naň poslal, nazvime to, manažment nemocnice v Bratislave. Súd celkom správne odmietol zakázať štrajk, lebo by sa dostal do konfliktu s ústavou. Predbežným opatrením však nariadil odporcom poskytovať zdravotnú starostlivosť v plnom rozsahu. Neostalo mu však nič iné, ako urobiť kapitálnu hlúposť: za odporcov totiž nemocnica označila odborové zväzy. A tak odborové organizácie by podľa súdu mali poskytovať zdravotnú starostlivosť. Čo na tom, že nemajú ako.
Aby sme si totiž uvedomili, kto je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti: zdravotnícke zariadenie alebo samostatný lekár. Nie odborová organizácia, ktorá na takú činnosť nemá povolenie ani materiálne a technické vybavenie. Súd mal teda paradoxne vydať predbežné opatrenie nie voči odporcom, ale voči – navrhovateľovi, teda nemocnici. Lenže zabránila mu v tom samotná nemocnica, označením nepríslušných odporcov.
Nie je to však prvá kapitálna hlúposť, ktorú sme v prípade tohto štrajku zažili. Absolútne hlúpa bola reakcia riaditeľov väčšiny nemocníc: štrajk označili za divoký, protizákonný a išli proti nemu silou. Ak máme veriť odborom, dokonca prišlo aj na vyhrážky a zastrašovanie. Skrátka všetko pre to, aby sa odborári ešte viac zomkli a vyburcovali k ďalším akciám. Podaním na súdy si riaditelia vôbec nepomohli.
Keby boli riaditelia múdri, ochotne by rokovali s odbormi a doviedli ich tam, kde v prešovskej nemocnici: zdravotná starostlivosť v plnom rozsahu. Bez súdu. Nemocnica by tak naďalej pracovala a odborári by mali aj svoj štrajk.
Neuveriteľne hlúpo sa správa aj premiér Mikuláš Dzurinda. Keď zistil, že jeho obvyklé prázdne reči zdravotníkov neupokoja, schoval sa za absurdnú argumentáciu, že zdravotníci štrajkujú kvôli platom a teda je to vec medzi zamestnávateľmi a nimi. Asi si neprečítal poriadne ich požiadavky. Zdravotníci totiž chápu, že na platoch dostanú len toľko, koľko má nemocnica. Nemocnica dostane len toľko, koľko jej dá poisťovňa. Poisťovňa má len toľko, koľko je v systéme.
Hlúposti riaditeľov nemocníc aj premiéra však viditeľne nie sú len tak. Nie je zrejme náhodou, že riaditelia používajú jednotné kroky a dokonca rovnaké slová. Niekto ich asi nabrífoval. Napríklad niekto, kto ich do funkcií menuje – a odvoláva z nich. Ani z premiéra sa nestal mávnutím čarovného prútika expert na zdravotníctvo. Tiež mal asi školenie od kohosi, čo má hovoriť. Len mu ešte stále uniká rozdiel medzi slovami „zdravotný“ a „zdravotnícky“.
Asi pri hľadaní toho kohosi nemusíme chodiť ďaleko. A tá zdanlivá hlúposť zrazu dostane iný rozmer. Obohatí sa o prímesi osobných antipatií, tvrdohlavosti a ješitnosti. Koľko že nám to ešte ostáva do 17. júna?
Článok bol súčasťou pôvodných HyeNovín v rokoch 2005-2008