Nemožno povedať, že by súťaž Slovensko hľadá Superstar bola vo svojich prvotných štádiách práve ukážkou dobrého hudobného sluchu a inteligencie hlasujúcich. Pri pondelňajšom rozhodovaní bolo viac ako jasné, že ten, čo by si zaslúžil hnať svinským krokom domov a na cestu ešte naložiť na zadok remeňom, v suchu prejde ďalej. Áno, hovorím o Bažíkovom efekte, ktorý tento rok nabral skutočne odpudivé rozmery. Ale tuším trochu predbieham, vezmime to chronologicky.
Show jedna balada
Nuž, show bola OK, ak to mám povedať nesmrteľnými slovami z prvého ročníka. Aspoň väčšinou, úvodný pohľad na živú sochu z filmu Titanic mi privodil záchvat smiechu. Pretože napríklad ťahanie všetečných otázok z plechovky v tvare srdca a ich kladenie porote na mňa pôsobilo nesmierne rozpačito a aby to malo skutočne aspoň trochu nádych niečoho zaujímavého, musela Adela onen predmet pokrstiť na škatuľku lásky.
Hlodalo sa samozrejme odušu. Dokonca aj Dominika veeeľmi prostoreko v dokrútke zahlásila o Michalovi: Bude mi veľmi ľúto, keď vypadne. Nuž, stalo sa a bolo jej to veľmi ľúto. Inak bolo hlodanie suverénne v réžii Adely, ktorá išla ako nezastaviteľný chrlič: Ako teta na návšteve: a frajera už máš? Odhalenie Robovho brucha a priznanie, že pribral o päť kíl, okomentovala: Ty si pribral, nám chýbajú dve finalistky. A keď išla spievať Dominika, Adela sa potešila: Dominika začína tu na schodoch, takže nemusím dlho rozprávať. Končím!
Darin pobyt v škôlke mal byť podľa Adely už časom, kedy nahrala tri albumy. No práve porotkyňa Dara Rolins si dnes odnáša titul Hlod večera, keď sa cez romanticky odenú Adelu snažila dostať k slovu: Môžem vás prerušiť, Miss Venezuela?
A Michal končí
Baladické kolo nebolo z tých podarenejších, povedzme si to rovno. Videli sme pár vskutku strašných vystúpení, pár ľahko zabudnuteľných a sem-tam aj dobrý výkon sa mihol. A tiež ukázalo, že porota chybila, keď dovolila vysoko postúpiť tak mladým a nevyspievaným ľuďom. Teda – Markíza si môže blahoželať. Bebenko jej určite prinesie pekné peniažky. Trpí len hudobný sluch a zdravý rozum.
Ako vidno a už to asi všetci vedia, Konrád to pohnojil tak, že mal vyletieť vysokým oblúkom. Ani jeho doterajšie výkony nijako neoslnili, no imidž je to najdôležitejšie, na čo sliepočky reagujú. No ale kým sa dostaneme ku Katastrofe večera, pozrime sa na ten zvyšok. Tiež bol zaujímavý.
Marcel Berky (Robo Grigorov – Modlitba lásky) – A toto bolo preboha čo? Marcel mal rezavý, plochý hlas bez záujmu o spievanú pesničku, vy vyšších polohách vyslovene nepríjemný. O výraze sa škoda baviť, znelo to, ako keby mu niekto držal dýku na chrbte a sľuboval, že hocijako to zaspieva, skončí to jatkami. Ani dievčenský zbor v obrusoch od starej mamy nepomohol. Nesústredné promenádovanie po javisku a zabudnutý text to už len korunoval. Darino hodnotenie bolo presné ako pitevný rez laserovým skalpelom.
Ivana Kováčová (Bangles – Eternal Flame) – Viete si predstaviť, že sa hojdáte na ružami ovinutej hojdačke a skúšate spievať? Ani Ivke sa to preto zrejme na začiatku nedarilo. No a potom to tiež nebolo bohvieako podnetné, Ivka to ako-tak rozbalila až ku koncu, kde, aké to prekvapenie, bolo takmer počuť vokalistky (Katku Smolinskú s Mambou). Celkový výsledok bol však pomerne rozpačitý – chýbala mi tam naliehavosť, čisté ženské šťastie, že z plných pľúc zaspieva svoje vyznanie. Technicky možno dobre zaspievané, ale zase: výraz, výraz!
Vierka Berkyová (Darina Rolincová – Anjelik) – Bože dobrý, hudobný dramaturg tohto ročníka je maniodepresívny psychopat so sklonom k sadizmu! Napriek všetkým pomôckam, ktoré jej do hudobného podkladu nastrkali, Vierka mala nečakané problémy s tempom, akoby chcela ísť rýchlejšie, než mala, a musela sa krotiť. Nádych – pauza – tón. Keď pri konci začala cifrovať a ťahať výšky, upokojila sa a znelo to lepšie, ale ako mohla táto prehistorická vec, ktorej vznik bol jedným z krutých omylov ľudstva, dopadnúť dobre? No, nijako.
Tomáš Krak (Elton John – Can you feel the love tonight) – No hurá! Tomáš sa konečne odviazal zo svojho betónového korzetu a vložil do prednášanej piesne trochu entuziazmu, preč bola monotónnosť, plochosť. Naplno sa prejavilo, že skutočne dobre spieva. Pomohol mu aj výber piesne, pokojná, vznosná, dala mu vyniknúť. Aj keď si to určite nebudem púšťať viackrát za sebou, Krakenovi patrí ocenenie za nemalú snahu a hmatateľný výsledok. A miestami vražedný ksicht treba odfotiť a zarámovať!
Dominika Mirgová (Pussycat Dolls – Stickwitu) – Skvelé, konečne niečo z tohto tisícročia, a to som si povedal skôr, ako to Pali pochválil! A dobre zaspievané, hoci prvé vysoké tóny Dominika stávkou na istotu skôr odšepkala ako odspievala. Inak opäť vysoko kvalitný výkon, opäť veľmi inteligentný výber.
Michal Chrenko (Lionel Richie – Say you say me) – Aj Michal sa urputne snažil striasť výrazu á la Buster Keaton, tuším sa mu to aj dvakrát podarilo. Keď ste zavreli oči a nevideli červený pulóvrik a sklený pohľad, bolo to relatívne znesiteľné. Relatívne preto, že asi žiaden osobnostný vklad by tomuto obludnému audiokrémešu z čias vynálezu sacharínu nepomohol k tomu, aby to bolo dobré. A „znesiteľné“ je najmä vo svetle Paliho komentára k technickému prevedeniu na túto súťaž prekliato málo.
Martin Konrád (Tublatanka – Láska, drž ma nad hladinou) – Opäť počin dramaturga, ktorý buď finalistov nenávidí, alebo by ho mali niekam zavrieť a kľúče zahodiť. Ibaže to nebolo to najhoršie – Martin sa nad hladinou veru neudržal, naopak, potopil sa ako kameň. Falošne, texty sa príliš neučil, nechal sa výpadkami vyhodiť z rytmu a v bezcieľnom pobehovaní hore-dolu prekonal aj Marcela. Ktorého mimochodom zachránil od nelichotivého titulu. Katastrofálna pesnička samotná sa vhodne zišla s hrôzostrašnou intepretáciou a máme tu výsledok: Katastrofa večera. Ale fakt, fakt, katastrofálna!
Robo Šimko (R.E.M. – Everybody hurts) – Tomuto hovorím výzva storočia. Tatranský medveď spieva jednu z najbaladickejšej balád v histórii. A vyšlo mu to nad očakávanie, rozhodne nad moje očakávanie a verejne sa ospravedlňujem za síce neprejavenú, ale vážnu nedôveru. Miestami odhuhlaný text, miestami tón vedľa, ale čo sa týka prednesu a emócií, Robo trafil úplne presne a asi najlepšie zo všetkých vystupujúcich v tomto kole. Obával som sa, že Robo bude príliš tlačiť na pílu, ale presne vedel, kedy a kde má ubrať plyn. U mňa víťaz večera, jednoznačne.
Potoky a rieky sĺz
Moderátorov meno vypadávajúceho v obálke prekvapilo, ibaže z neznámych príčin to najviac dali vyžrať finalistom a horúce chvíľky zažila aj porota. Vzhľadom na Darin požehnaný stav to nebolo slušné. Hodnú chvíľu totiž ako dvaja kandidáti na vypadnutie vedľa seba stáli Dominika s Michalom, ktorí vraj majú k sebe blízko. Obaja teda trpeli strašným spôsobom (aj keď teda z Michalovej tváre niečo vyčítať je dosť problém). Porota a všetci desiati diváci, ktorí nie sú totálne hluchí, zase ostali na ihlách, či preboha nevypadne Dominika.
Pali našťastie nemusel opakovať, že Slovensko ohluchlo. Michal Buster Keaton Lurch Chrenko sa porúčal a Dominika vypukla do usedavého plaču. Áno, ja viem, emócie, slzy a ešte raz emócie a dvakrát slzy patria do tohto programu. Čím viac, tým lepšie. Len mi pripadá, že v pondelňajšom rozhodnutí (ktoré sa ako obvykle hrozným spôsobom naťahovalo) to už štáb trochu prestrelil. Alebo začínam byť precitlivelý?
Na budúci týždeň sa bude tancovať, čo pri opäť raz celkom voľnej dramaturgii môže znamenať hocičo. Uvidíme, ako si s témou poradí Robo, ako bude pokračovať Kraken, a akým spôsobom sa predvedie Bebenko. A budeme zúfalo čakať, kedy sa Bažíkov syndróm vyčerpá.
Článok bol súčasťou pôvodných HyeNovín v rokoch 2005-2008