Ja vlastne presne neviem

Ja vlastne presne neviem. Aj by som niečo napísal. Ale trochu sa bojím, že začnem byť neslušný. Nejako mi posledné dni naša politická scéna vyráža dych.

Pozemky, čo si prerozdelili v Tatrách, síce zatriasli jedným ministerským kreslom, ale Zdenka naša zlatá sa už nechala počuť, že pozemky zostanú tam, kde sú, a nič sa vracať nebude.

Potom hruštička naša prezretá ešte oznámila, že pokojne otvorí všetky tie veci, čo z pôdneho fondu boli reštituované, ale že nikto nebude vyhľadávať, že čí si ich v podstate niekto okľukou neprerozdelil. Lebo vraj – Bola by to detektívna práca. No bravó. Hľadať a odhaľovať zlodeja je detektívna práca. Ale jaká ministerka inteligentná!

Včera aj prijali v parlamente zákon o tom, že štát si môže pôdu pod diaľnice ukradnúť. (Kto o tom ešte nenapísal článok tak… veď viete, k súdruhovi Žinčicovi.) Jaká zábava najlepšia! Zákon sa schválil, potom bude pozastavený aktivitou opozičných poslancov na ústavnom sude. A potom bude Hranol vševediaci vyprávať, že on by tie diaľnice aj stihol, ale nemohol, ústavný sud mu zabraňuje.

Okrem toho stihla rada pre televízne vysielanie atď. odvolať Hrehu. V záľahe slov o tom, čo Hreha sľúbil a nesplnil a ako si konečne vytne nejaké poldecáky, sa celkom stratila drobná správa. STV povedie až do zvolenia nového generálneho riaditeľa zástupca bývalého šéfa STV a riaditeľ pre strategický rozvoj Nikolaj Savický. Rada STV mu síce s hlasovaním o jeho zvolení za štatutára vyslovila nedôveru, Savický sa však odmietol svojej doterajšej funkcie vzdať. ČO? Aj ja chcem taký flek.

No a k tomu tie Trtkovej prietrtky. Akože ja mám (v daniach) platiť nejakú kampaň proti potratom. Šak ja teda miestoprísažne vyhlasujem, že nikdy v živote nepôjdem na žiadny potrat. Tiež som ochotný dať stopercentnú záruku, že nikdy nespravím nič pre to, aby nejaká žena musela vôbec o potrate premýšľať. No tak by som prosil túto položku z mojich daní vrátiť späť.

Že by som napísal len text internacionály? Taká pripomienka, ak čitatelia zabudli, nech si poštudujú. A na konci by namiesto toho burácajúceho hudobného záveru zaznelo len – Amen. Lebo tak sa mi vidí, že tu spejeme k novému zriadeniu. Kresťanský socializmus.


Článok bol súčasťou pôvodných HyeNovín v rokoch 2005-2008

Pridaj komentár