Žena, ktorá si sadla

Je neuveriteľné, ako jeden človek dokáže úplnou maličkosťou pohnúť dejinami. Ako napríklad táto žena. Urobila takú obyčajnú vec: sadla si. A sedela. A odmietla sa postaviť. Tento jej postoj (či skôr posed) ju najskôr dostal do väzenia a vzápätí pohol Amerikou i celým svetom. Hlavná aktérka, Rosa Parks, sa stala nesmrteľnou i napriek tomu, že minulý týždeň zomrela. Na jej počesť spustili vlajky na pol žrde a jej príbeh sa opäť predral na stránky novín. Najmä preto, že stojí za zapamätanie. Zoznámte sa s Rosou, tvrdohlavou krajčírkou, ktorá raz bola unavená…

…a tak si sadla.

Je prvý decembrový deň, roku Pána 1955, Montgomery, štát Alabama. Juh USA, kde černochom nikdy ruže nekvitli a napriek všetkému predsudky pretrvávajú dodnes. Je neuveriteľné, ale v roku 1955, teda poriadne dlho po občianskej vojne, platil v Štátoch segregačný zákon.

Podľa neho černosi síce smeli využívať autobusy, ale za špecifických podmienok. Nastupovať mohli iba zadnými dverami, pričom lístky sa kupovali u vodiča vpredu. Pokiaľ bol autobus v prednej časti plný, ktorýkoľvek černoch musel nastupujúcim bielym uvoľniť miesto.

Rosa Parks išla domov po celodennej práci, unavená ako kôň. Kúpila si lístok u vodiča, vystúpila a zadnými dverami zase nastúpila dnu a sadla si. Autobus bol plný, takže onedlho sa farba sediacich začala meniť. Nad Rosou zastal biely chlapík (jeho meno sa už asi nedozvieme), očakávajúc, že Rosa vstane a odsunie sa preč.

Ale Rosa sedela.

A sedela.

Bola jednoducho unavená a práve v tej chvíli ju definitívne prestalo baviť postavenie druhotriednej občianky. Ignorovala prešľapujúceho belocha nad sebou, mlčky sedela a ani sa nepohla.

Niečo také neslýchané nedokázalo biele okolie predýchať. Vodič zastavil autobus a najprv sa pokúšal Rosu dostať zo sedadla. Varoval ju, že to bude musieť nahlásiť, zatknú ju a potrestajú. Rosa mu to bez vzrušenia dovolila a sedela ďalej. No a tak…

…išla sedieť.

Rosu na mieste zatkli a odviedli policajti. Uväznili ju a odsúdili – vyfasovala pokutu vo výške 14 dolárov, čo pre nie príliš majetnú krajčírku vskutku nebolo málo. Nevzpierala sa, nekričala, pokutu zaplatila. Svoj diel hrdinstva už mala za sebou a od tých čias sa stala symbolom. Symbolom, ktorý naozaj pohol dejinami.

Do jej prípadu sa totiž obul vtedy neznámy, len 26-ročný kazateľ Martin Luther King. Montgomery sa stalo dejiskom nevídaného bojkotu autobusov a lavína sa dala do pohybu. Jej dôsledkom bolo vyhlásenie segregačných autobusových zákonov za protiústavné.

Rosa však po svojom autobusovom posede prežívala ťažké časy. Akokoľvek hrdá a tvrdá, v Montgomery skončila. Nezohnala prácu a jej manžel sa nervovo zrútil. Presťahovali sa do Detroitu, kde Rosa, už ako žijúca ikona bojovníčky za práva černochov, začala pracovať čoby asistentka demokratického senátora Johna Conyersa až do svojho dôchodku. To už bol rok 1988 a Amerika vyzerala inak, pretože…

…stála.

Rosa Parks nebola prvá ani posledná, ktorá porušila segregačné zákony. Len v samotnom Montgomery ešte pred jej slávnym prípadom dve ženy tiež odmietli uvoľniť miesto belochom. Boli aj tragickejšie prípady – Emmetta Tilla, štrnásťročného černošského chlapca zavraždili pre údajne nevhodné správanie k bielej majiteľke obchodu.

Prípad sediacej krajčírky bol zrejme onou povestnou poslednou kvapkou. Samotná Rosa bola uvedomelou bojovníčkou za práva černochov ešte pred tou autobusovou lapáliou. Hoci niektoré pramene tvrdia, že v jej zaťatom sedení nebolo žiadne politikum, ale jednoducho neľudská únava, samotná Rosa to poprela.

Nech je pravda kdekoľvek, 25. októbra tohto roku zomrela vo veku 92 rokov žena, ktorá stála… vlastne sedela pri zrode definitívneho zániku rasovej segregácie.


Článok bol súčasťou pôvodných HyeNovín v rokoch 2005-2008

Pridaj komentár