Volebná rukoväť 1: Strany

Rozdiel medzi Superstar a voľbami nie je až taký priepastný. V oboch prípadoch si zúčastnení hlasujúci vyberajú toho, kto sa im najviac páči, pričom je úplne nepodstatné, či ide o najlepšieho a najvhodnejšieho kandidáta. Ono vlastne nezáleží ani na tom, či je aspoň trochu dobrý či schopný. No a taktiež si to v oboch prípadoch hlasujúci platia sami. Ale kým v Superstar sa hlasovania zúčastňujú tí, čo chcú, voľby si platíme všetci. Ďalším znepokojivým rozdielom je, že hneď po vyhlásení výsledkov môžeme na Superstar zabudnúť. Po vyhlásení výsledkov volieb tú šancu nemáme.

Čo je politická strana

Podľa slovenskej definície je politická strana zoskupenie ľudí, ktorí spolu vychádzajú a kšeftujú. Zároveň ich politické videnie má nejaké tie spoločné body. Stačia dva-tri, ostatné si nebudú všímať, až kým nepríde čas na delenie strany. Nie je pritom zriedkavosťou na kandidátkach strán nájsť hneď vedľa seba homofóba a homosexuála (týchto dvoch občas ani nerozoznať), katolíka a agnostika, nacionalistu a komunistu. Obvykle sa politické strany delia na pravicu a ľavicu, u nás sa delia na stranu Veľkého Vodcu a ostatné minoritné strany.

Strana Veľkého Vodcu je, ako už názov napovedá, v područí silnej osobnosti, ktorú však milujú davy. Pred časom toto bremä niesol na sebe Vladimír Mečiar, teraz patrí žezlo Robertovi Ficovi. Samotný Veľký Vodca pritom nie je až tak osobne zameraný na kšefty, pretože nad všetky majetky sveta je mu pocit moci. Zároveň však dobre vie, že cesta k moci vedie len cez kšefty. Takže sníva, že zomrie vo vysokom veku, stále vo funkcii a oplakávaný davmi, ale dobre vie, že aby sa v tej funkcii udržal, musí niekomu sľúbiť, že na jeho veľkolepý štátnický pohreb dodá kvetinovú výzdobu.

Alebo aj mumifikačné služby
Alebo aj mumifikačné služby

Na veľkú neľúbosť Veľkého Vodcu však nevzbudzuje len obdiv a lásku, ale aj pohŕdanie a nenávisť. Len vďaka tomu môžu existovať aj ďalšie strany, ktoré zápasia o priazeň voličov. Najmä tých, čo nemajú pocit, že všetko za nich musí riešiť niekto iný a o nič sa nemusia starať. Napodiv, aj takí sú.

Táto časť politického spektra je veľmi turbulentná, pretože podiel slepo oddaných voličov je výrazne nižší a niektorí dokonca rozmýšľajú dosť kriticky na to, aby sa strane, ktorú doteraz volili, obrátili chrbtom, ak sa im niečo nepáči. Napríklad predseda strany, ktorý sa aj napriek tomu drží v kresle ako kliešť.

Život politickej strany

Vo vyspelých demokraciách je strana inštitúciou, v ktorej sa menia ľudia. V slovenských podmienkach je strana zhlukom okolo predsedu, na ktorom všetko stojí a padá. Najbližšie k inštitúcii má u nás KDH, a keď si túto vetu prečítate dvakrát, pochopíte, ako sme na tom zle. Príčinou tohto javu je, že buď strana bez predsedu existovať nemôže (HZDS, Smer), nakoľko strana je predseda (Mojsejová), alebo si to predseda myslí a nedovolí nikomu sa čo len priblížiť k jeho majestátu (SDKÚ). Prípadne sú členovia zo všetkého okolo seba takí zmätení, že osoba na čele strany je to posledné, čo ich trápi (SaS).

Strana Veľkého Vodcu má život veľmi jednoduchý – zrodí sa, keď si je VV istý, že na to má. Kým je na koni a najväčší samec, prekvitá a vládne. A keď nevládne, sedí v opozícii a zbiera body vytrvalou kritikou vlády. Jediné, pred čím sa musí mať na pozore, je iný alfa samec, ktorý ho zo sedla môže vyhodiť. Mečiar by o tom mohol rozprávať, keby bol schopný vnímať realitu.

Ostatné strany sa musia vymedziť nielen voči strane VV, ale aj samy medzi sebou. Väčšinou sú to dva-tri znaky, ktoré nemajú spoločné, preto sa na ne upnú a prezentujú ich ako hlavné piliere svojej politiky. Môže ísť o naozaj bizarné veci. Napríklad:

  • Ja nie som Fico, ja som Dzurinda
  • ožratie na ľubovoľnom mieste, v ľubovoľnom čase a nenávisť voči Maďarom
  • my sme Maďari, ale takí tí slušní
  • my sme Maďari, a jebal vás pes, Butatóti
  • sme svätuškári a pokrytci
  • sme všetko, čo serie KDH – ak s nimi netreba ísť do koalície
  • náš predseda sa debilne chichúňa

 

Hihihi, hihihihi, híííííííhihihi...
Hihihi, hihihihi, híííííííhihihi…

Tieto strany sú voči náladám voličov omnoho citlivejšie ako strana VV. Preto sú aj viac ohrozené zánikom. Jednoducho prestanú každého zaujímať a postupne sa samospádom dostanú až na okraj politického života a odtiaľ do zabudnutia. Keď natrafíte na dobové spravodajstvo, nestačíte sa čudovať, kto a prečo ich volil. Žiadna veľká škoda sa však ich zánikom nestane, nakoľko hneď vyskočí nejaká ďalšia. Celkom nová a s rovnakými sponzormi ako všetky ostatné. Lebo sponzori sú rozumní a vedia, že pre istotu treba investovať aj do nových tvárí. Lebo čo ak tie staré prestanú ľudí baviť?

Koalície

Vzhľadom na to, že ani tá najväčšia strana doteraz nikdy nevytvorila vládu sama, po voľbách sa strany spolčujú. Cieľom tejto hry je dosiahnuť v parlamente čo najviac poslancov, ktorí hlasujú podľa pokynov vedenia. Táto idylka nikdy dlho nevydrží, pretože strany sa neprestajne delia a množia, ale aspoň chvíľu po voľbách to v parlamente vyzerá dojemne jednotne.

Keďže jednotlivé strany sa vymedzujú bláznivými stanoviskami, je pre nich pomerne ľahké nájsť nejaké spoločné body, ktoré ich môžu spojiť. Tie bláznivé stanoviská potom na chvíľu zahrabú pod koberec a tvária sa, že nič. Ide totiž o korytá a spokojnosť sponzorov. Za takých okolností sa ľahko zabúda na vatikánsku zmluvu, registrované partnerstvo aj čokoľvek iné.

Ako sme sa presvedčili už nie raz, koalícia je ešte náchylnejšia na náhle úmrtie ako strana. Stačí, keď si dve zúčastnené strany postavia hlavu a nedajbože sa dohodnúť. Potom to vedie ku krízam, rozpadom vlády a predčasným voľbám.

 

A tiež k úniku goríl do voľnej prírody
A tiež k úniku goríl do voľnej prírody

Pridaj komentár