Čosi sa deje. Niečo nezvyklé. A nanajvýš znepokojivé. Už-už som sa chystal, že do našej rubriky Prírodopis napíšem niečo o mojom obľúbenom živočíšnom druhu, Úradníčke tesilovej, ale moje odhodlanie narazilo na paranormálny jav, ktorý si doteraz neviem vysvetliť a začínam pochybovať o svojom zdravom rozume. Viete, čo ma postretlo?
Ochotná úradníčka!!!
Áno, vážení stalo sa. Dokonca, podržte sa – dvakrát. Prvý prípad som ešte ako-tak predýchal. Išlo totiž o zamestnankyňu zdravotnej poisťovne. To sa dá pochopiť – čochvíľa sa transformujú na akciovky a budú bojovať o mladých a zdravých poistencov, čo im sily budú stačiť (aspoň v to dúfam).
Dotyčná teta však v ochote presiahla doteraz všetko, čo som doteraz videl. Prišiel som pár minút pred koncom stránkových hodín. Mladá pani sa tým vôbec nenechala rušiť, zahryzla sa do môjho prípadu a nepovolila, kým ho nevyriešila k úplnej spokojnosti všetkých zúčastnených.
To si vyžiadalo jav na úradoch doteraz nevídaný – keď zistila, že nemá poruke môj výpis spred roka, logickou úvahou prišla k záveru, že niekde ten papyrus byť musí. Nebojácne sa preto vnorila do archívu – a nevyšla odtiaľ, kým onen dokument nevyhrabala. A počas celého procesu sa usmievala.
Druhý prípad ma však načisto vykoľajil. Postretol ma totiž na daňovom úrade. Zoznámil som sa so svojou správkyňou dane, ktorá bola milá, ochotná, pochopila, čo od nej chcem, z fleku mi povedala, čo pre to potrebujem a koľko za to vysolím. Takisto sa nebála vkročiť do archívu. A usmievala sa.
Tak neviem. Niečo sa deje, je to jasné. Možno len ufóni ožiarili Komárno a niektorých úradníkov to postihlo takýmto spôsobom. A možno sa naozaj blýska na časy a dočkáme sa toho, že ochotní úradníci nebudú považovaní za paranormálny jav…
Článok bol súčasťou pôvodných HyeNovín v rokoch 2005-2008