Filmová hudba? Mal som veľmi oprávnené obavy, že do playlistu ďalšieho kola Česko-slovenskej superstar sa dostane hocičo, čo sa ocitlo na ľubovoľnom soundtracku k hocijakému filmu a nemalo to žiaden súvis s filmom. Oprávnené obavy to boli preto, lebo mám dojem, že niečo podobné už hudobní dramaturgovia kedysi v histórii vyviedli.
Našťastie, dočkali sme sa väčšinou relevantných kúskov, i keď v niektorých prípadoch naozaj išlo len o známe pesničky, ktorých úlohou bolo svojho času predať soundtrack.
Alebo ani to, ako hneď na úvod predviedli všetci finalisti aktuálneho kola, keď predviedli Thriller od Michaela Jacksona, pod zásterkou toho, že je to vlastne taký mini-film. Bolo to na playback, čo ma trochu sklamalo. Zjavne to bolo opatrenie pred zadýchaním, pretože naša mládež sa jala tancovať. Dokonca aj Štefan so Sabinou sa príslušne mátožne motali v pozadí. Ale aspoň ma dobre naladili pred samotnými vystúpeniami.
Spev našťastie nefilmovali
Jaroslav Smejkal – Ewan McGregor: Your Song – Hurá, odporné okuliare sú minulosťou, aspoň dúfajme. Konečne vidíme, že Jardo je fakt sympaťák. Hneď ho mám radšej. O trochu, lebo chrapľavý šepot, ktorým odchrčal ten slaďák, ma zase raz nijako zvlášť nenadchol. Ja sa Jardovi hrozne ospravedlňujem, že naňho nič pekné nikdy nenapíšem, ale čo mám robiť, keď ma neoslovuje? Zjavne talent aj svoje publikum má a nech v tom len pokračuje. A jeho mamča je úžasná.
Kristína Debnárová – Roxette: It Must Have Been Love – To bola… zvláštna reč, ktorú nám vražedne sa ksichtiaca Kristína predviedla. Akoby sa chystala rozplakať, ale namiesto toho sa rozhodla spievať. Mala sa asi radšej rozplakať, lebo teda divá sviňa opäť vykukla spoza kulís a spokojne zakrochkala. Vytie to bolo, priatelia, vytie. Porota bola tuším na drogách, že k nej bola taká nežná.
Adam Kukačka – Joe Cocker: You can leave Your Hat on – Toto bolo tuším prvý raz v histórii všetkých Superstar, kedy sa na javisku zvíjali striptérky. Niekoľko ľudí zaručene už počas prenosu zúrivo vypisovalo podnety na Radu pre vysielanie a retransmisiu. Ale zjavne to Adama motivovalo dostatočne, lebo sa do toho vžil a luxusne sa bavil. A my celkom tiež.
Tereza Mandzáková – Dusty Springfield: Son of a Preacher Man – Tak toto bolo o dosť lepšie ako minulé kolo. Tereza sa z ničoho nič prebudila, obula sa do toho dôkladne a výsledok stál za to. Normálne ma bavila. A tentoraz fuckoval Juraško. Chúďa Tereza, to „fuck“ ju nejako prenasleduje.
Martin Šafařík – Nickelback: Hero – Pre mňa úplne neznámu a nezaujímavú pesničku zaspieval Martin suverénne, čo ma priviedlo k premýšľaniu nad tým, ako sa asi cíti človek hudobne talentovaný, keď jednoducho otvorí ústa a zaspieva tak, že je to dobré. Asi to v skutočnosti nie je také jednoduché. Neviem, nie som hudobne talentovaný. Na rozdiel od Šafu, povedzme si to rovno. Pekné to bolo.
Virgínia Buberníková – Lou Reed: Perfect Day – Táto pesnička je už poriadne prefláknutá a ťažko prísť na spôsob, ako ju interpretovať nejako po novom. Virgínia si na to vzala modré kontaktné šošovky, ale asi mala postupovať inak. Zatrilkovala si, ale pokračovala v dojme, ktorý zanechala z predchádzajúceho medailónu – taký studený čumák. Pripomenula mi Martinu Šindlerovú blahej pamäti. A nie v tom dobrom.
Veronika Stýblová – Adele: Skyfall – Zaspievané pekne, ale chýbala mi v tom bondovská duša. Veronika mala byť Bond girl, alebo aspoň speváčka v bare, kde sa pod naleštenou fasádou dejú nekalé veci. Malo v tom byť vzrušenie, nebezpečie, noblesa, provokácia a skazenosť. Hu, to by som od tej mladej žaby asi veľa chcel. Porota Verču ospievala, ale neviem sa zbaviť dojmu, že si skôr žehlili jej sprdung z minulého kola.
Štefan Pčelár – Seal: Kiss from a Rose – A do pekla. Toto nie, prosím! Aby táto pesnička skutočne vyznela, potrebuje dobrý mužský zbor, nie jedného speváka, ktorý ju napriek všetkej snahe navyše tak trošku zmasakruje. Nebol to dobrý výber, nebol. Už len preto, že ťažko odspievať viachlas, keď máte k dispozícii len jedny hlasivky a najmä jedny pľúca.
Sabina Křováková – Celine Dion: All by myself – Kombinácia Sabiny a Celine Dion mi znela dosť bizarne. Sabina to vzala štýlom „kde Celine jačí, budem aj ja“. Ani netreba hovoriť o tom, že vresk tých dvoch sú dve úplne rozdielne kategórie. Bolo to skutočne také bizarné, ako to vyzeralo. Vymkýna sa to akémukoľvek hodnoteniu, tak ako sa všetkým pozemským normám vymyká Křováková.
Miscellaneous Thoughts
- Moderátori hovorili o vyraďovaní ako o nerváku. No pre finalistov určite. Pre nikoho iného to nervák nie je, obávam sa.
- Veronika krásne zhodnotila Virgíniu: Ona je taký ľadový medveď, papá a spí, papá a spí.
- Všimla si niekedy moderátorka Zorka, že väčšinu času debilne pokyvkáva hlavou?
- Budúca autogramiáda bude v Košiciach. To je neľudské tam tie decká ťahať z Prahy, snáď ich aspoň do lietadla napchajú.
- Ewa si ako hudobná vložka strihla Whitney Houston. Keďže som nikdy jej hudobnú tvorbu nesledoval, bolo to príjemné prekvapenie. Ale: menej afektu by to chcelo.
Paranormálne javy pokračujú – opäť letel ten najslabší. Po dvoch krajne nepresvedčivých výkonoch sa so súťažou rozlúčila Virgínia Buberníková. Ktovie, či to nie je neočakávaný vedľajší jav celkovej nezaujímavej ulízanosti tej novej éry. Bez rozčuľujúceho, vytŕčajúceho prvku naberá vypadávanie finalistov prirodzený smer. Alebo sa rodičia poučili minulým ročníkom a zatrhli deckám posielanie esemesiek.
V nedeľu sa budú spievať legendy, čo je ďalší veľmi všeobjímajúci pojem. Snáď sa nedočkáme Heleny Vondráčkovej…
