A máme za sebou ďalší ročník najprestížnejšej speváckej súťaže na Slovensku. Na rozdiel od minulého roka ale nemusím dodať: našťastie. Skutočne, tohtoročný Slávik nebol zďaleka taký príšerný ako vlani. Aby sme si rozumeli: nejde o to, že by to bolo také skvelé. Ale zotrvať na úrovni predchádzajúceho ročníka či nebodaj ešte klesnúť bolo priam nemožné. Z moderátora ma nechytala túžba schovať sa pod posteľ a aj nominovaní vo väčšine prípadov nevzbudzovali zdesený úžas, prečo práve oni?, i keď v menšej miere tento fenomén ostal.
Vezmime si to teda chronologicky: Už Objav roka priniesol zaujímavý jav. Markíza sa zatvárila, ako keby Superstar bola fenoménom, ktorý nemá nič spoločné s jej drvivou porážkou na televíznom trhu. Svojho prvého Slávika si odniesla Katka Koščová, ktorá asi ako prvá použila na obrazovke Markízy slovo Superstar. A nevypípali to! Katka vzápätí predviedla, ako to asi vyzerá na jej koncertoch. A dobre to vyzerá! Aj z nie najpodarenejšej pesničky dokázala spraviť zážitok.
Doslovný prepis mojej myšlienky pri odovzdaní ďalšej plastiky: Kto dokelu sú Taktici? Ulovili si Slávika ako Skokan roka, ale musel som si nájsť na internete, že oni sú transformovaní Nový Al-bum. Nezodpovedanou však ostala ďalšia otázka: Prečo za nich kto hlasoval?
Trofejou Rádioslávik sa môžu pýšiť Desmod a Zuzana Smatanová za ich spoločnú Pár dní. Zhodou okolností táto pieseň mala premiéru vlani na Slávikovi. Škoda, že to nezaspievali znova, určite by to vyzeralo lepšie ako vtedy.
História opäť raz dokázala, že sa rada opakuje. Podobne ako vlani, aj takzvaný Hit roka som počul prvý raz pri jeho ocenení. Po vypočutí Nech sa deje, čo sa má však navyše ani nechápem, ako sa to Zuzane Smatanovej podarilo. Nepamätám si ani jedinú notu z tej piesne, tak ako to dočerta mohol byť hit roka, keď je toľko vlezlých grcov, ktoré na úbohé uši poslucháčov útočia zo všetkých strán?
Skupinou roka sa ani tento rok nestali No name. Zrejme preto, že ten spievajúci Timkovec ešte stále nevyzerá tak dementne ako Jožo Ráž, i keď sa snaží zo všetkých síl. Elán aj tentoraz zopakoval svoj pravidelný výročný úspech a ani tento rok som nepochopil, prečo… Ešte väčšie nepochopenie mám pre nomináciu Veľkého opičáka v kategórii Spevák. Myslím, že podobné excesy by mali organizátori zatrhnúť – najmä keď dotyčný sólovo vôbec nespieva.
V oddychovke pred dámskou kategóriou ma úprimne pobavilo vystúpenie Loba – ten chlapec je skutočne roztomilý a počas svojho playbackového vystúpenia netrafil ani jednu slabiku z textu, tak radšej ani neotváral ústa.
Vlaňajšie ocenené Misha a Jadranka sa tento rok nedostali ani do nominácie. Našťastie. Stačil ten trapas s neprestajne nominovanou Marikou Gombitovou. Vyhrala stireborného spevavca – a na všeobecné prekvapenie si poň neprišla. Aspoňže Kamil Peteraj zopakoval obligátnu vyhrážku, že sa vráti. My aj tak vieme, že sa nevráti.
Jana Kirschner na treťom mieste, tušíme šok! A ten prišiel. Namiesto očakávanej víťazky súboja dvoch obrýň Superstar si zlatého vtáka odniesla nanajvýš prekvapená Zuzana Smatanová. Stále si myslím, že to je skôr za Pár dní. Iný dôvod mi neprichádza na um.
Bronzový Paľo Habera si nonšalantne zgustol na Markíze a až na javisko bolo počuť škrípanie zubov z réžie. Martin Nikodým prebral strieborného vtáka za Richarda Müllera. Konečne sa ukazal na obrazovke! Zlato si odniesol ďalší veterán, ktorému to doprajem, Meky Žbirka.
Ani kategória speváka neznamenala žatvu pre finalistov Superstar, keď Tomáš Bezdeda odišiel s prázdnymi rukami. Predpokladám, že diváctvo si predsa len povedalo, že ešte toho toľko nedokázali. Ďalším dôvodom zrejme bola vzorka hlasujúcich, rozhodne staršia a konzervatívnejšia ako v SHS.
Zarazilo ma zaradenie dvoch negatívnych kategórií do slávnostného prenosu. Akosi preň nenachádzam odôvodnenie, akurát len to, že to bola vopred pripravená pasca – najväčšie sklamanie v hudobnej branži mi pripadá ako šité na Martinu Šindlerovú a cenu za najväčšieho hastroša by Katka Koščová tiež nezískala skrivodlivo. Diváci však na ne nedali dopustiť, a tak sa Slameným slávikom stala Emily, áno, presne ten vlaňajší „objav roka“. Jediné, čo je na tom prekvapivé, je, že si na ňu po roku vôbec ľudia spomenuli.
Označenie Metla roka si napokon hrdo odniesla Ramada. Okrem toho, že jej skutočne sadol, bola zrejme jedinou interpretkou, ktorá sa nerozpakovala si po cenu ísť a srdečne poďakovať. Pokiaľ neviete, kto je to Ramada, určite neklikajte na predchádzajúci odkaz a zotrvajte v blaženej nevedomosti…
Markíza sa tento rok rozhodla nepokúšať šťastie s Pavlom Bruchalom a radšej siahla po bezprostrednejšom moderátorovi. Andy Kraus síce nezopakoval žiaden z trapasov vlaňajšieho moderátora, no na druhej strane neohúril. Čo neohúril, ohurovať nemusel. Ale aspoň zaujať mohol! Zrejme mu však povedali, že transvestiti a maďarský prízvuk sa na moderovanie prestížnej ceny nehodia – a iným humorom Kraus asi nedisponuje. Výsledok bol bez chuti a bez zápachu a jediným vtipným momentom bol moderátorov odev, keď vyhlasoval Antislávikov.
Nechutnými momentmi sa stali reklamy – okrem nepríčetného propagovania Nového času si Markíza neodpustila ani autoreklamu. Teda nie žeby robila reklamu na auto, ale na seba. Mohla si to odpustiť – frajerenie, že Marika Gombitová naspievala ústrednú pieseň markízáckeho seriálu Medzi nami mu viac divákov určite nezabezpečí…
Ešte posledný postreh: grafika celého programu bola vskutku podarená, čistá, štýlová, bez zbytočne rušivých prvkov. Tak prečo s ňou nekorešpondovala aj grafika na megaobrazovkách na pódiu? To bol naozaj taký problém?
Podčiarknuté, sčítané: katastrofa z vlaňajška sa neopakovala. Ale napriek tomu má Slávik pred sebou ešte dlhú cestu, kým sa naozaj vznesie k oblohe. Ak sa mu to vôbec podarí…
Článok bol súčasťou pôvodných HyeNovín v rokoch 2005-2008