Kapela, orchester Slovenského národného divadla a finalisti SHS – to znie dobre. Ibaže nám tu opäť padla tá ošemetná veta: ja som si túto pesničku nevybral. Hudobný dramaturg je ešte stále nažive? A prečo? Nemohli by sa tých deciek aspoň opýtať, čo si myslia o pesničke, ktorú im napchajú do gágora proti ich vôli? Pretože výsledkom je zase rozpačité a nezáživné kolo, s ktorým sa nedá byť spokojný, pokiaľ nie ste pomätená fanynka Martina Konráda. I keď práve pre neho toto kolo znamenalo čiastočnú rehabilitáciu, alebo aspoň krok k nej.
Základy etikety
Celkom som nepochopil, prečo sa kombinoval spev s orchestrom a duetá. Šípim, že to bolo kvôli nešťastnému počtu šiestich finalistov – šesť pesničiek plus hymna by na žiadané rozťahané tri hodiny nestačili a dvanásť plus jedna by bolo zase priveľa.
Adela s Pycom nás takto v nedeľu večer učili slušnému správaniu, aby bol večer v súlade s orchestrom noblesný. Samozrejme, že Incheba plná pubertálnych sliep… ehm, ehm, sorry, Lael, kačíc sa dá nahovoriť na všetko okrem slušného správania, takže to revalo a porotcov nepúšťali k slovu. Zato sa všetci zúčastnení nadšene zapojili do súťaže o Hlod večera.
Dara napríklad ocenila Roba s Marcelom: Chlapci, vy ste normálne Duo Kamélie! Dúfajme, že o nich v živote nepočuli. Rozkokošeného kata jeho spoluporotca Laco krotil slovami: Pali, mierni sa, lebo priletí olovený plyšák! Pyco si zase smutne povzdychol stojac medzi dvoma pätnástkami: Tak som sa bál, že raz budem moderovať súťaž, kde budú mať dvaja súťažiaci spolu toľko rokov ako ja.
Samozrejme, najviac kandidátov do boja vyslala Adela. Habadej, to je podľa vzoru „ulica“? overovala si svoje znalosti slovenskej gramatiky. Poľutovala tiež dámy a pánov z orchestra, nad ktorými (a do ktorých) lietali plyšáci: Doteraz lietali len operné speváčky a rôzne rekvizity. Metalovo-medvedie objatie ocenila slovami: Robo Šimko na mne, to akoby som mala takú väčšiu brošňu. Svojho kolegu, ktorý jej nezdvorilo podaroval dve ruže, poučila: Párny počet sa dáva na hroby. Isto príde čas, kedy mi ich dáš takto… Titul si však odnáša opäť len za jediné slovo. Jej verzia blahoželania Robovej mamke k meninám prefajčeným rockovým hlasom: Alžbetááá!
A nech sláčiky vyjú!
Dopredu konštatujem, že titul Katastrofa večera dnes nebude udelený. Z toho by malo vyplývať, že išlo o vynikajúci večer. Nuž, nebol. Striehol som v titulkoch na meno hudobného dramaturga, ale réžia asi vie, prečo preletia tak rýchlo, že sa nedá zachytiť. Aj samotní finalisti mali pomerne neistý večer a paradoxne lepšie im vyšli duetá ako sólové vystúpenia, a to takpovediac bez výnimky. Nič nadpriemerné sme nezažili, nič strhujúce, boli len príjemné a rozpačité vystúpenia.
Marcel Berky & Robo Šimko (Tublatanka – Loď, ktorá sa plaví do neznáma) – Skombinovať Roba a Marcela bol skvelý nápad, ešte keby im tak nejakú lepšiu pesničku vybrali. Robo vyzeral trochu neisto, akoby skúšali iba v ten deň a makali na speve, takže nestihli vymyslieť, čo budú robiť na javisku. Aj kamery v tom mali chaos. Celkovo však výsledok určite stál za to a táto kombinácia bola pre uši veľmi chutná. Nerozumiem úplne, prečo sa porotcovia silou-mocou chceli vyjadrovať, kto bol lepší, ja by som to takto jednoznačne rozsúdiť nevedel.
Ivka Kováčová (Mariah Carey – Hero) – Ach jaj, jaj, jaj. Mľandravý patetický cukrový hit mal jeden obrovský klad – nevybrala si ho Vierka, na ktorú by snáď už Incheba spadla, lebo inak by spravodlivosť na svete nebola. Ivka zbavila túto odpudivú vec pátosu, čo je skvelé, no nenahradila ho ničím iným – bolo to ploché, dištancované, akoby si to len tak cvične spievala kdesi v kuchyni. Alarmujúce je, že to už začína byť Ivkiným štandardom a je to viac ako otravné.
Martin Konrád (Aerosmith – I don’t want to miss a thing) – Bebenko minule nezvládol rakúsku odrhovačku, prečo sa nazdával, že sa mu bude omnoho lepšie dariť v o trochu vyššej kategórii? Možno preto, že sa nerozptyľoval ničím iným a sústredil sa na spev, pretože už celkom zjavne chápe, že mu tečie do topánok. A hele, ono to fungovalo. Teda na dané možnosti, z čoho vyplýva, že to bolo opäť miestami falošne a Bebenko má od Aerosmith poriadne ďaleko. Ale výsledná brutálna nuda je vlastne krokom vpred. Alebo nás už Martin tak vycvičil, že keď niečo neposerie, je to skvelé.
Vierka Berkyová (Helena Vondráčková – Lásko má, já stůňu) – Aštar Šeran je so svojou flotilou každým dňom bližšie, ale Vierka stále úspešne loví vo vodách plných vrakov z pätnásteho storočia. Na javisko vypochodovala v obludnej ružovej našuchorenej róbe. Čo sa zvukovej stránky týka, nuž, Helča ukázala, že nie nadarmo sa opeká na výslní popularity už pekných pár storočí. Vierka na ňu jednoducho nestačila, alebo sa jej vyľakala – nečudo, taký Martin Michal je schopný podať žalobu aj za zvrzaný spev. Ako obvykle, začiatok krušný, v refrénoch sa chytila, pokračovanie opäť krušné, refrén opäť viacmenej počúvateľný. Lenže viacmenej nie je úroveň patriaca do Superstar…
Dominika Mirgová & Martin Konrád (U2 & Mary J. Blidge – One) – Martin sa posťažoval, že ho Dominika neuveriteľne terorizovala s nácvikom tejto piesne – a dobre urobila! Viac teroru na Bebenka a prestane byť jeho účasť v tejto súťaži bažíkovským trapasom. Zaspievať po Bonovi a Mary J. Blidge je obrovská výzva a obaja sa s ňou popasovali viac ako statočne. Toto vystúpenie ma vyslovene potešilo, a že v ňom figuroval Konrád, tak to bolo viac ako nečakané.
Marcel Berky (Phill Collins – Against all odds) – Toto bola asi prvá pesnička, v ktorej mi Marcelov prejav vyslovene prekážal. Mal som pocit hraničiaci s istotou, že Marcel sa s ňou ani trochu nestotožnil a odspieval ju len preto, že tam je a musí to zaspievať. Nebolo to také zlé ako v baladickom kole, ale ďaleko od toho veru nemalo. Zdá sa, že Marcel takto indikuje piesne, ktoré mu nanucujú. Malá vzbura, ale aspoň vieme, na čom sme. Neviem sa rozhodnúť, či sa majú súťažiaci pasovať s pesničkami, ktoré ich nebavia a ktoré nechcú, alebo im mám držať palce, aby si už konečne postavili hlavu.
Dominika Mirgová (Natasha Bedingfield – Unwritten) – Uniklo mi, čo robí táto pesnička v kole s orchestrom. Aranžmán nebol nijako zvlášť nápaditý a orchester veľmi nepomáhal, napokon, takmer ho nebolo počuť. Dominika opäť zľahka lapala po dychu a márne sa snažila z nešťastnej konfigurácie niečo vyťažiť. Ale mňa to teda nebavilo vôbec. Nadšené komentáre porotcov ma trochu zaskočili. Tuto sme sa teda nezhodli ani v najmenšom.
Robo Šimko (Metallica – Unforgiven) – Orchester nemal zvon! Túto pesničku zahrať bez zvonov predsa nejde! Treštiaca gitara a neodbytné sláčiky však spolu sadli skvele (mohli im aj trochu viac pridať) a Robo bol vo svojom metalovo-medveďom živle. Na výsledku to bolo cítiť a počuť. Do budúcnosti si predstavujem Roba presne tuto: drsný, ale melodický prejav.
Vierka Berkyová & Ivka Kováčová (Girls Aloud – I’ll stand by you) – Dopadlo to dobre. No keby niekto prezradil dvojici malých pív, že túto pesničku kedysi spievala Chrissie Hynde, mohlo to dopadnúť perfektne. Učiac sa z bezpohlavnej umňaučanej verzie Girls Aloud, nemali z čoho veľmi vychádzať. Snáď si to raz niekedy zopakujú a dajú to o sto percent lepšie. Darina poznámka, že Vierka bola lepšia, bola mimochodom netaktná, čo veru neladilo s témou večera.
Ešte chvíľu zostaň…
Začiatok pondelňajšieho rozhodnutia bol zaujímavý nielen tým, že Adela doplietla scenár. Alebo zapracovalo podvedomie, ktoré už zrejme odmieta počúvať hymnu tretieho ročníka SHS. Nie je však jediná – šestka zostávajúcich aj kompletná desiatka bola v nápadnom kŕči. Okrem stabilne vysmiatej Dominiky sa všetci silene usmievali a vyzerali, že v zákulisí zúri buď epidémia salmonelózy alebo Gabika Drobová. V tom prípade beriem salmonelózu.
V záverečnom rozstrele ostala stáť dvojica Ivka – Marcel, čo predznamenalo potoky sĺz na všetkých stranách. Ani dojatý Pyco neušiel včas zo záberu. Porota po oznámení verdiktu ostala sedieť ako tri misky spľasnutého ryžového nákypu. Slzy tiekli prúdom, ale Marcel dokázal, že má gule a labutiu pieseň si strihol. Klobúk dolu, čakal by som, že bude plakať ešte v januári.
Pravdu povediac, jeho vypadnutie nebolo nijako obzvlášť prekvapivé ani nespravodlivé (odmyslite si Bebenka). Marcelove výkony boli nesmierne kolísavé a dvakrát len o vlas ušiel titulu Katastrofa večera. Otázka jeho ďalšej budúcnosti na slovenskom hudobnom nebi je otvorená. Aj Black P svojho času chcel preraziť na poli R’n’B, ale natĺkol si nos, pravda, je otázne, nakoľko jeho kariéru zastavil Šindlerovej mobil, žeáno.
V nedeľu sa kvinteto zvyšných finalistov popasuje s pesničkami Mekyho Žbirku, čo bude nesmierne zábavný zážitok, najmä čo sa týka Roba. Na hranici vypadnutia balansujú Ivka a Vierka, ktoré asi ešte padnú za obeť Bebenkovým fanynkám. Nesmieme však zabudnúť na Tomečkov syndróm a pokojne asi nemôže spávať žiaden finalista…
Článok bol súčasťou pôvodných HyeNovín v rokoch 2005-2008
