Správa je jasná, milí Slováci. Náš vrelomilovaný pán premiér išiel do Bieleho domu orodovať okrem iného aj za zrušenie víz, ktoré potrebujete za veľkú mláku. Tamojší pán prezident si ho milo vypočul a po skončení dialógu skonštatoval, že si ho vypočul. To znamená, že o zrušení víz si naďalej budeme môcť nechať akurát tak snívať. Však to by tak bolo, aby zem zasľúbená len tak otvorila svoje brány nejakým odkundesom, no predstavte si to, zo strednej Európy!
Mikipremiér po odchode od kolegu Busha vláčil nos po zemi, s takým dlhým odchádzal. A tak si to pekne naplánoval – americký prezident aspoň prisľúbi minimálne uvoľnenie vízovej politiky. Domov sa predseda vlády vráti ako chrabrý rytier, ktorý odrazil americkému vízovému drakovi aspoň jednu hlavu. Však je pred voľbami, a mladí voliči to môžu oceniť…
Nuž, nevyšlo to. Miki si môže teraz tĺcť hlavu a spytovať svedomie, či pritakával Amíkom dostatočne horlivo. Alebo žeby mohol aj viac? Neuspokojiť sa s tým, že mu ešte trčia chodidlá, ale posunúť sa ďalej? Alebo – hrozná to myšlienka – žeby veľký priateľ slovenského národa, George W. B., nebol až taký kámo, ako sa tvári? Nezľutoval sa nad nezdolným slovenským hrdinom, ktorý priskackal aj na jednej nohe?
Asi máme smolu. A príliš vysoký počet zamietnutých žiadostí o víza. Aj ostane vysoký, pokým administratíva vo Washingtone nedá pokyn, aby sa znížil. Je to skutočne zábava, Amíci nám kladú podmienky, ktoré majú celkom a úplne v rukách oni. A že nás tam nechcú, je jasné.
Článok bol súčasťou pôvodných HyeNovín v rokoch 2005-2008