Pop horror picture show

Na víkend vypínam mozog. Vážne. Kto by mi neveril, nech mu ako dôkaz slúži fakt, že som si v sobotu večer dobrovoľne zapol odovzdávanie cien Slávik. Na chvíľu som sa tak ocitol v skutočne bizarnom svete, kde sa zombie z hororu miešali s anatomicky vernými nafukovacími bábikami oboch pohlaví.

Už úvodná Ruslana mi pripomenula, na ktorú stanicu sa dívam. Doménou Markízy je pri rezkých pesničkách strih, akoby sa opitý strihač zvalil na pult, v bleskovom slede prepínajúc kamery. A nech to bliká, vážení! Pri vystúpení nebohej Ukrajinky bolo v obraze poletujúcich vlasov skoro ako pri Kelly Family, ale zato sa hýbali rýchlejšie. Z jej druhej pesničky sme pochopili, že úbohú Ruslanu čaká rovnaký osud ako stovky iných – po jednom hite zmiznú. Tak úspešnú hladovku, môžeš si aspoň povedať, že si urobila niečo naozaj prospešné pre vlasť.

Zahraničnými hosťami sa to len tak hemžilo a vtipnou vložkou bola snaha moderátora Pavla Bruchalu komunikovať s nimi. Pri prednese Vot Tamara, pasmatrí, som začal vyť a schoval som sa pod posteľ. Vynikajúci nápad, prozápadne orientovanej Ukrajinke prednášať po rusky, blahoželám! Ešteže to dotyčná ustála s úsmevom.

Pavel sa inak snažil. Hlavne o to, aby sme zabudli na jeho relatívne schopné moderovanie Telerána a cítili sa presne ako v idiotskom Zlatom vajci. Už som len čakal, kedy ohlási odhaľovanie tajomstva dvanástich sliepok. Ochotných kvokáň tam bolo určite aj viac. Treba však uznať, že so živým moderovaním si poradil celkom na úrovni, napríklad nenápadne pripomenúť zábudlivému publiku, že sponzorom majú zatlieskať; alebo sa vymotať z vlastných omylov. Mimochodom: Pavel, okej, si fešák, všetci ťa zbožňujú, ale čo si chcel docieliť tým úvodným oblizovaním všetkého ženského pohlavia v okolí? (Nasledujúce dve vety vymazané, predsa len, som slušne vychovaný…)

Presne podľa môjho očakávania sa slzilo nad Tatrami. Po posledných dňoch sa mi na jazyk tlačí jediná veta: Och, choďte už…

Jazykovú rôznorodosť spestril Talian s nezopakovateľným menom, no čo k tomu dodať. To ho zúfalí Taliani vykázali do exilu? A prečo preboha sem?

Pop horor picture show začala hneď prvým výsledkom. Skokan roka Grigorov? Opakujem: Grigorov??? To je prípad pre Akty X. Kto by pochyboval, muselo ho presvedčiť následné vystúpenie. Rebelstvo predvádzal cigaretou, ktorá mu radšej sama vypadla z úst, než by sa na tom nezvládnutom speve na playback mala podieľať. Samotný Robo akoby vypadol priamo z osemdesiatych rokov, kde mal radšej ostať.

Objavom roka sa stala akási Emily – dotyčná devucha poskakovala po javisku a spievala čosi tak nudné, že už po potlesku po tom neostala ani stopa. K jej vcelku počúvateľnému hlasu ostáva len zaželať jej niekoho, kto píše pesničky, a nie psychotického programátora. Pozoruhodné, že presne to isté možno povedať o najväčšej hviezde večera Kate Ryan. Belgická oprašovačka muzeálnych kusov bola sympatická, hlas tiež nemá na zahodenie – tak prečo to tuc tuc?

Zuzana SmatanováDesmod vyzeralo byť celkom potentné zoskupenie, bohužiaľ to akosi nevyšlo. Obaja spievajúci sa bezradne motali po javisku, ktorého rozmery im vôbec nesedeli, a zreteľne bolo na nich vidno, že túžia ujsť do zákulisia.

Slovenským poslucháčom sa podaril dobrý výkon – za hit roku označili pesničku, ktorú som doteraz nepočul. Našťastie. Elán sa predstavil v tradičnej forme skupiny ašpirujúcej na kolektívnu rolu v Choking Hazard.

Mimochodom, ktosi do televízie vpustil kohosi z Nového času, ktorý slintal, že jeho vtáka (rozumej plastiku onoho živočíšneho druhu) bude držať nejaká celebrita. Do tejto trápnosti moderátor ešte sekundoval a pre mňa prišiel čas na prvé papierové vrecko na zvratky.

Najhranejšia skladba vôbec neprekvapila. Nekrofilné zoskupenie G8, prepáčte, tu už je čas na druhé papierové vrecko na zvratky.

K výsledkom veľkých Slávikov sa škoda vyjadrovať. Možno len kyslo zaželať sacharínovým východniarom, aby z prvého miesta vytlačili nezničiteľné bytosti kvíliace s Elánom.

Kategória speváčka je relatívne najmenej rozčuľujúca, akurát mierna zvedavosť, ako si to tento rok rozdelia JanaMisha. Tretie miesto Jadranky už ani nešokuje, tak sa o to snaží aspoň vizážou. Tento rok namiesto ružového hávu marcipánovej princeznej zvolila krátku plastikovú parochňu, minisukňu a ukázala stehná. Fatálna chyba. Zrejme len zmeravenie od hrôzy zabránilo trpaslíčiemu Talianovi, aby nezdupkal, keď sa na neho valila tá ženština krv a mlieko a mlieko a mlieko.

Habera sa na budúci rok vďaka Superstar už do Slávika nedostane asi vôbec, ale to nevadí. Ostatné, ehm, stálice to potiahnu aj bez neho. Müller, Ráž, Žbirka. Redaktori kultúrnych rubrík to v pondelok nazvú „konzervatívny slovenský poslucháč“. Nomináciu Mariky Gombitovej ale sotva ospravedlniť nejakým konzervativizmom. To je ďaleko za konzervativizmom, to je… Ale tú úchylku sme tu už dnes spomínali.

Aby bol horor dokonalý, nezaobišli sme sa bez tradičnej nezdolnej príšery, čiže Kvetky Horváthovej, ktorá musí byť všade, všade, všade! (Tretie papierové vrecko na zvratky.) Ešte hodnú chvíľu po vypnutí televízora som sa obával otvoriť chladničku, čo ak tam na mňa vyskočí s reklamným vysielaním zamaskovaným za žrebovanie auta?

Slávik (súťaž aj udeľovanie cien) je zjavne prípadom pre sociológov. Nanešťastie, tí nad tým len mávnu rukou, lebo to všetko, čo by mohol vyniesť na svetlo, už vedia. Ostáva len dúfať, že na budúci rok to tu už trochu rozvíria finalisti Superstar. A bude to o to pikantnejšie, že sa objavia na obrazovkách Markízy


Článok bol súčasťou pôvodných HyeNovín v rokoch 2005-2008

Pridaj komentár