ČSS 4.2: Z filmového pásu

Ďalšie kolo za nami, ďalší spevák odídený domov. Hlod týždňa sa držal vo vizuálnej kategórii, inak ho jediným kandidátom vyhral Pyco.

Neviem, či ste si všimli, že vystúpenia finalistov sú v tomto ročníku omnoho prepracovanejšie. Podchvíľou im na javisku sekundujú tanečníci, dôkladne sa pracuje so svetlami a zadnou projekciou (alebo teda skôr obrazovkou), v kapele sa vyskytujú hosťujúce nástroje. Či je to ich nižším počtom, alebo snahou urobiť show, ťažko povedať.

Sranda nemusí byť

Na začiatok nám trojica finalistov mužského pohlavia predviedla Pretty Woman. Bolo to zľahka komické a chýbal tam vypadnuvší Daniel. Ten mal aspoň mužský hlas. No jo. Na záver nás zase dievčatá presviedčali, že Little Party Never Killed Nobody ohodené v štýle dvadsiatych rokov. Zneli o niečo lepšie. No a najmä – nezopakoval sa údes z minulého kola Príbeh nekončí. V mene divákov precítene ďakujem.

Moje želanie o vyššiu zábavnosť účinkujúcich bolo vyslyšané. S Jitkou na gauči sedeli rodinní príslušníci finalistov a keď na Slepčíkovcov vyrazila otázku „Koľko máte babičiek?“ jedno čelo neostalo neudreté. Mám veľmi veľké obavy, že to myslela ako serióznu otázku a až o tri sekundy si uvedomila, čo to vykvákla.

V dokrútkach zase finalisti hrali jeden druhého a upozorňujem budúce generácie na nečakaný komediálny a parodický talent Veroniky Danišovej. Jej podanie Pavla Kovalička ma úprimne rozosmialo.

Kamera, klapka…

Témou kola boli filmové hity a zazneli takto:

Veronika Danišová – Demi Lovato: Let it Go – Ach, bože, prečo Demi Lovato? Keby to videla Idina Menzel, hádam by aj oči prevrátila. Scénicky to bolo urobené veľkolepo, ešte aj kapela mala snehuliacke mrkvové nosy. Divná angličtina ma dráždila a po chválospevoch poroty si hovorím, že som sa asi nepreniesol cez spotvorený originál, ktorému Veronika nepomohla, lebo nemala ako. U mňa zle.

Štěpán Urban – Leonard Cohen: Hallelujah – Malo to byť zo Shreka, čiže verzia, ktorú (na soundtracku, nie vo filme) naspieval Rufus Wainwright. A Štěpán síce nie je Rufus Wainwright, ale za svoj nedeľňajší výkon sa nemusí hanbiť. Zrazu sa aj hĺbky objavili. Celkom ma to oslovilo, pravdu povediac. Doteraz asi najviac zo všetkých súťažiacich.

Pavol Kovaliček – Aerosmith: I don’t Wanna Miss a Thing – Bez rašpľoidného hlasu Stevena Tylera táto pesnička stratila značnú časť náboja a výsledok bol síce solídny, ale ostala z toho zabudnuteľná rocková balada, ktorú navyše nespieval žiaden rocker. Taký puding. A ja veru nemám rád puding.

Dalibor Slepčík – Waldemar Matuška: Do věží – Ďalší výlet do polovice minulého storočia. A hoci Dalibor nič nepokazil, nejako sa ma to nedotklo. Ostali sme na úrovni minulého kola, čiže pekne, ale nič, čo by ma nejako zaujalo.

Barbora Hazuchová – Adele: Skyfall – Teda, tá mládež si trúfa! Barbora má túto pesničku naspievanú, tak som čakal, že sa poriadne odviaže – a čakal som zbytočne. Bola nejaká pribrzdená, tým myslím hlasovo. Aj väčšina porotcov mala ten pocit, čiže za to nemôže zvukár.

Sabina Slepčíková – Roxette: It Must Have Been Love – Sabina sa v polovici kamsi stratila a vzišlo z toho čosi udýchané a ukňučané, až na konci aspoň pridala paru. Ale výsledok bol rovnako pudingový, ako sme si už zvykli. Tentoraz ju za to aspoň porotcovia sprdli.

Emma Drobná – Hana Hegerová: Čerešne – Avízo pesničky ma na smrť vydesilo. Ako sa tam nabrala? Jednak, nedá sa povedať, že by sa mi Čerešne spájali s Pelíškami, a napokon – spievať niečo po Hegerovej? Zlá východisková pozícia. A pozrime sa. Geniálnym ťahom bolo prekopať celú pesničku do jazzového formátu. A Emma bola božská. Nikdy by som nepovedal, že to takto dá.

Miscellaneous Thoughts:

    • Klára prišla v uniforme zo Star Treku, čiže je jasné, že sa stáva stabilnou držiteľkou Vizuálneho hlodu večera odteraz až do konca Superstar.
    • Mimochodom: Klára je Vulkánka!
    • Vizuálny hlod špeciál: záber zo skúšky, keď Veroniku zasypal umelý sneh, až ju takmer udusil. Niet nad škodoradosť!
    • Pali bol trochu dezorientovaný, keď vybafol na Kláru: „Ako sa voláš?“
    • Pycov Hlod večera na spoteného Dalibora: „Ešte ťa necítim, ty malý plyšový hipster.“
    • Skupine No name sa muselo riadne uľaviť, že ich porotcovia na záver ich vystúpenia nehodnotili. Tak ich zastúpim a poviem, že to bola Katastrofa večera.
    • Len mi to ušlo, alebo Jitka s Timkom zabudli zastaviť hlasovanie? Mohol som to prehliadnuť, snažil som sa ich nepočúvať.

Barborin (Sky)fall

Sabina opäť prešla do ďalšieho kola, až mi je to čudné, ale však dočkáme sa.

Namiesto toho vypadla Barbora Hazuchová, ktorá si o to koledovala už minule a nemožno povedať, že by to bola veľká krivda. Po dobrom semifinále to šlo z kopca. Ani sa porotcov nikto neopýtal, či nechcú využiť divokú kartu.

Nabudúce nás čaká česko-slovenské kolo, čiže sa môžeme opäť dočkať čohokoľvek, pokiaľ to bude v našich rodných jazykoch. Ale vzhľadom na to, že ani v druhom kole nezaznela strašidelná veta „Ja som si túto pesničku nevybral“, dívam sa na tretie kolo s opatrnou nádejou.


Pridaj komentár