Zbesilosť na cestách

Nevedno, na základe akých prírodných inštinktov sa z chodcov a šoférov stali prirodzení nepriatelia. Sťažujú sa na seba navzájom a tvária sa, že by toho druhého najradšej prinajmenšom úradne zakázali. Fascinujúce však je, ako plynule a dokonale dokážu prechádzať z jedného stavu do druhého. Chodec za volantom sa okamžite mení na šoféra a vodič prinútený ísť pešo je v mihu chodcom zo všetkými charakteristikami. Okamžite preberajú aj stanovisko k práve opačnému účastníkovi cestnej premávky.

Pohľad vodiča je približne takýto: presúva sa po meste, pričom je najlepší a polovica ostatných vodičov sú totálni debili, ktorým nikdy nemali vydať vodičský preukaz. Mýli sa. Tri štvrtiny vodičov sú totálni debili, ktorým nikdy nemali vydať vodičský preukaz. Vodič sa snaží prežiť v dopravnej džungli, čo si vyžaduje tvrdé prostriedky v podobe nerešpektovania dopravných predpisov a vedomej ignorácie značenia.

Cestu vodičovi znepríjemňujú predovšetkým chodci, ktorí zrejme úplne stratili posledné zvyšky pudu sebazáchovy. Nájsť chodca, ktorý by prechádzal cestu po priechode pre chodcov je rarita rovná latimérii divnej. Chodci prebiehajú cez cestu v tej najnevhodnejšej chvíli a väčšina z nich pôsobí, akoby sa v skutočnosti namiesto prejdenia cez cestu snažila čo najkrvavejšie skončiť pod kolesami auta. Najlepšie sú babičky uháňajúce krížom cez cestu na autobus v pevnej viere, že a) stihnú autobus; b) nič z ostatných vozidiel ich nezrazí.

Chodec vidí situáciu úplne inak, napriek tomu, že oba druhy využívajú úplne rovnaké prostredie. V ponímaní chodca je plné agresívnych áut, ktoré sú presvedčené, že všetko vyasfaltované patrí iba im. A tak chodci márne čakajú pred priechodom pre chodcov, kedy sa fičiaca nekonečná kolóna zastaví a nedajbože niektorý vodič dodrží predpis o prednosti chodcov. To sa zväčša stane len v prípade, že vodič potrebuje zastaviť kvôli zdvihnutiu mobilu, zapáleniu cigarety, prípadne zapnutiu bezpečnostných pásov, keď práve v rádiu hlásia cestnú kontrolu na najbližšom kilometri.

Chodec si nemôže byť istý životom ani na svetelnej križovatke. Vodiči si totiž oranžovú na semafore mylne vykladajú ako signál „zrýchli na maximum“. Nezriedka sa preto stáva, že vletí do križovatky už na červenú. Keďže medzitým už zasvietila zelená inému pruhu, auto (pokiaľ nikoho nezrazilo), zastane uprostred križovatky a založí tak všetkými obľúbenú dopravnú zápchu. Kvôli takým debilom potom mešká hromadná doprava a chodcov môže akurát tak poraziť.

A k tejto činnosti sa skôr či neskôr i tak dostanú, keď zistia, že vodiči s prehľadom ignorujú akýsi zákaz parkovania na zastávkach autobusov. Tak autobus prifrčí, dvere sa otvoria a na zneistených cestujúcich sa spoza dverí usmieva zaparkované auto. V najlepšom prípade sa dá obísť. V najlepšom…

Antagonizmus týchto dvoch skupín účastníkov cestnej premávky je večný a nezmazateľný. Nič nepomôže. Zmierte sa s tým. Vodiči sa naďalej budú snažiť zabiť chodcov a chodci sa stále budú pokúšať prísť o život pod kolesami. Príjemný deň a šťastnú cestu!


Článok bol súčasťou pôvodných HyeNovín v rokoch 2005-2008

Pridaj komentár