Slovník slovenského jazyka definuje slovo urna doslovne takto: schránka s popolom mŕtveho, popolnica. Druhý význam je takýto: schránka na hlasovacie lístky. Je príznačné, že ako prvý význam je uvedená popolnica. Slovákom sa totiž pri slove „urna“ zjavne vybaví niečo podobné, ako máme tuto hľa na obrázku. Volebné urny sa už takej obľube netešia, ako napokon dokázali sobotňajšie voľby do vyšších územných celkov. Ibaže, buďme úprimní, rozhodne za to nemôžu urny. Tie sú v tom úplne nevinne.
Účasť na voľbách do VÚC bola taká biedna, že takmer tromfla aj všetky neúspešné referendá, ktoré sa kedy od Dunaja k Tatrám konali. Kým opozícia obviňuje koalíciu a koalícia nevedno koho, skúsme sa zamyslieť, prečo vlastne občania hodili na voľby boba. Nie, nebolo to zlým počasím.
Nešlo tu ani o to, že by občania politikom neverili (hoci neveria). Problémy nespôsobili ani údajne neprehľadné hlasovacie lístky. Problém bol v tom, do čoho sa to volilo. Problém sú vyššie územné celky.
Občania totiž vnímajú sťažka dvoje voľby – regionálne, ktoré sa ich týkajú bezprostredne, a parlamentné, čo je najväčšia sranda. Ale čo vúcky? Nuž, na tie zvysoka kašlú. Vyššie územné celky totiž vznikli nie ako reálna potreba, či nebodaj prirodzeným vývojom. Naopak, napríklad juh Slovenska bol zámerne neprirodzene rozdelený tak, aby Dunajská Streda pripadla Trnave a Komárno Nitre.
Pre občanov tým nenastali takmer žiadne zmeny. Keď raz za čas potrebujú niečo vybaviť na krajskom úrade, tak idú rovnako do Banskej Bystrice ako predtým. Na ich sťažnosť príde odpoveď nie z Košíc, ale z Prešova. Vyššie územné celky sú od občanov ďaleko a dosah na nich akoby ani nemali. Ľudom je preto šumafuk, kto tam sedí. Prečo by sa potom hnali do volebných miestností?
Článok bol súčasťou pôvodných HyeNovín v rokoch 2005-2008