ČSS 2.4: Harichov pekelný rock

Okej, priznávam: nemal som si samoľúbo myslieť, že ma v Česko Slovenskej Superstar už nič neprekvapí. I stalo sa. Akýmisi záhadnými silami v pondelok vypadol idol sedemnástich blondín pod javiskom Martin Harich. Aj keď iba na chvíľu. Tento naozaj nečakaný zvrat sa vzpiera zákonitostiam Superstar, preto je nanajvýš podozrivý. Normálne že neviem, čo si mám o tom myslieť. A teda ja obvykle pri tomto programe nemám práve problémy s myslením. Ale zatiaľ sa stále vraciam ku konšpiračným teóriam, s ktorými sa podelím v závere dnešného súhrnu. To aby sme na nič nezabudli.

 

Pretože nedeľňajšie kolo patrilo rocku a bolo neobvykle koncentrované, pretože každý finalista sa predviedol dvakrát a ešte dali jednu spoločnú. Presnejšie povedané, Láska je tu s vami od Petra Nagya. Už to ma malo varovať, že pohyby kozmických telies sa správajú úplne v rozpore so známou aj teoretickou fyzikou. Niekedy rozmýšľam, či aj Slováci znejú českým bratom tak smiešne, keď sa snažia rozprávať v ich jazyku. Ale celkovo tá bizarnosť bola celkom milá.

Hlody aj pre oči

Okrem tradičných slovných sme sa dočkali vo väčšej miere aj vizuálnych ašpirantov na titul Hlod týždňa. Menovite oň súťažili dvojníčka Lady Gaga v hľadisku, Martin Harich v dokrútke oblievajúci detskou konvičkou pestrofarebnú plastovú chobotnicu, zápasy GG, Alžbétky a neskôr aj ostatných v bahne… teda v čokoláde a napokon Rytmus v parochni pri vyraďovaní. Ale zase v slovnej kategórii sa účastníci zlepšujú.

Napríklad Gábina Osvaldová zhodnotila svoju menovkyňu „Na blondýnu dobrý.“ Alžbětka sa priznávala so svojimi preferenciami: „Čím tvrdší, tím lepší. Rock. Ježíši!“ Najviac nominácií si vyslúžil Pali Habera, keď komentoval: „Steven Tyler nemá ústa, to je otvor do tunelu Blanka!“ Nezabudol ani na bučiace publikum, ktorému sa nepáčilo jeho hodnotenie: „Môžem vám povedať, kde vás mám v tejto chvíli? U prdele!“ Pri vyraďovaní zase vysvetľoval roztatárenosť poroty: „My sme prešli okolo Šepsovej šatne.“

Trofej si tento týždeň ale odnáša porotkyňa Osvaldová, ktorá Rytmusovu exhibíciu lakonicky ocenila: „Není to lehké, sedět vedle chrochtajícího Lomikara.“

Superstar Jimi Cimbala

Aj celá kapela. To zase nie je len tak, odpáliť štrnásť pesničiek a ešte aby to aj znelo dobre, keď už niektorí speváci nezneli dobre. Dokonca niektorí zneli tak zle, že dnes po prvý raz v histórii súhrnov udelím hneď tri Katastrofy večera. Netreba si asi veľmi turbovať hlavičku, komu sa tá česť ujde, ale poďme na to pekne po jednom.

Gabriela Gunčíková (Aerosmith – I don’t wanna miss a thing) – GG začala baladou a nasadila latku dosť vysoko. Navyše s cirkulárkou išla veľmi striedmo, čím ma nesmierne potešila. Bolo ľahké odjačať túto pesničku, ale Gábina sa tejto pasci umne vyhla.

Martin Harich (U2 – Beautiful day) – Spojenie interpreta a pesničky sa nekonalo. Martinovi napriek všetkému pohybu chýbala potrebná energia. Niečo ťažko identifikovateľné mi v tom skrátka chýbalo. Ale žeby to bolo na vyhadzov? Tak to teda určite nie.

Petr Ševčík (AC/DC – Highway to hell) – Tak najprv porota: sme v rockovom kole, decká musia spievať rock, tak vyčítať im, že im rock nesedí, je úplná somarina. A už vôbec nie, keď Petr sa snažil a navyše tá snaha vypálila podľa mňa celkom dobre. Aj hudobne a najmä zábavne, keď sa Petr snažil svoj výraz vystresovaného srnčeka zmeniť na drsného rockera.

Martin Kurc (Bon Jovi – It’s my life) – A toto bolo preboha čo? Na rockové pesničky netreba mať nevyhnutne chrapľák, ale GULE mať treba. Ibaže sedemnásť blondín pod javiskom malo viac testosterónu ako tento panáčik z teplej múky. Aspoň keby nespieval falošne, ale ani toho sme sa nedočkali. Katastrofa večera!

Alžběta Kolečkářová (Ozzy Osbourne – Dreamer) – Pekné, so správnym drajvom, ale aj tak Alžbětka pôsobila, akoby sa len tak rozospievávala, kým to skutočne rozbalí. Myslím, že na príčine bola samotná pesnička, nie interpretka. A prisahám, že toto som napísal skôr, ako sa vyjadrila porota.

Michal Šeps (Rolling Stones – Satisfaction) – Toto sa dá charakterizovať veľmi stručne: celé zle. Čo tu napísať? To, čo vždy. Spev nikde, vlastne tam nebolo dobre vôbec nič. Zle, zle, zle. Katastrofa večera!

Lukáš Adamec (Metallica – Whiskey in the jar) – Ostrejší kontrast sa už k Šepsovi priradiť nedal. Lukáš s úplne odídenými hlasivkami a smrťou v očiach odspieval lepšie ako snáď polovica ostatných finalistov.

Martin Harich (Coldplay – Scientist) – Toto bolo už sústredenejšie, pesnička sadla Martinovi viac, ale nijako zvlášť ma tiež nenadchla, naopak, dosť som sa nudil.

Petr Ševčík (Limp Bizkit – Behind blue eyes) – Na môj vkus odspievané príliš mäkko, jemne. Tu sa naplno prejavilo, že Petr má od rockera tak ďaleko, že by na to museli vymyslieť novú jednotku dĺžky. Eva a Vašek by v tejto pesničke zneli o dosť drsnejšie.

Martin Kurc – (Bryan Adams – Everything I do I do it for you) – Prečo pri speve krivil ústa do strany? No dobre, poďme k spevu, kde sa konečne aspoň technicky našiel. Čím naplno vynikla úplná impotencia tej pesničky, ale za to už Martin nemôže.

Alžběta Kolečkářová (Alanis Morissette – You oughta know) – Aha, tak asi sa chystala na toto. Ešte keby tak aj trochu artikulovala. Škoda, že pesničky tak brutálne skracovali. Katka Koščová tým pádom ostáva jedinou, ktorá kedy v Superstar z plných pľúc na plnú sálu a v priamom prenose zarevala: FUCK!

Michal Šeps (Black Sabbath – Iron man) – To už nie je ani vtipné. A tuším už ani porota nemá náladu hľadať na tom niečo pozitívne. Katastrofa večera!

Lukáš Adamec (Extreme – More than words) – Panebože, to bolelo! Ak to v predchádzajúcom vystúpení Lukáš zakamufloval, teraz sa to už nedalo a hlasivky ma súcitne boleli s ním. Ale aspoň ten boj bol sympatický.

Gabriela Gunčíková (Europe – Final countdown) – Správne zvolená interpretka na záver. GG zapla cirkulárku a samozrejme, že to mohlo dopadnúť iba dobre. A to tu pesničku naozaj nemám rád.

Kačací výpadok

Nastal deň vyraďovania, GG s Alžbětkou a Lukášom postúpili ešte skôr, než si stihli uvedomiť, čo sa deje – a vzápätí ich nasledovali aj Šeps (ach jaj) s Petrom. A ostali stáť dvaja Martinovia. Prisahám, že som si v tej chvíli myslel, že Leoš chce zopakovať svoj vtip s menovcami a v duchu som už formuloval rozlúčkový odsek pre Martina Kurca. A v tej chvíli bomba vybuchla – vypadol Martin Harich. Obočie mi vystrelilo až kamsi na temeno, oči vypúlené a sánka dole, až som z tohto usporiadania mimického svalstva mal prirodzený lifting.

Kačičky prirodzene spustili jerichovské trúby a jedna sa poskladala. Martin si odspieval labutiu pieseň a porota sa rozhodla hlasovať o divokej karte, ktorou by Martina vrátila do hry. Rytmus aj Gábina súhlasili. Martin na javisku potriasal hlavou, ale neviem, či to malo znamenať, že sa nechce vrátiť, alebo to bol nervový tik. Helena si to asi tak vysvetlila a hlasovala proti. (Alebo len chcela zvýšiť napätie, čert sa v nich vyznaj!) Pali po krátkom váhaní tiež hlasoval za, a tak sa Martin vrátil do náručia kolegov a na budúci týždeň vypadnú dvaja.

Táto epizódka bola čudná, pretože jediné, čo na Harichovom vypadnutí nebolo prekvapujúce, bola jeho národnosť. Už čoskoro bude z ČSS iba ČS. Ostatné všetko bolo nielenže prekvapivé, ale priam nelogické. Zhrňme si to:

  • Tomečkov syndróm? Jednou z príčin výpadku mohla byť pozícia favorita, ktorému nik nepošle hlasy, lebo sa spolieha na ostatných. Ibaže do tejto kategórie Martin nespadá, obeťou Tomečkovho syndrómu by sa mohli stať Alžbětka alebo GG.
  • Bažíkov efekt? Sladká tvárička a vytie pubertiačok nesie súťažiaceho len do momentu, keď prekročí všetky hranice trápnosti. Kačičky totiž sú síce hlučné, ale ekonomicky nie natoľko silné. V momente, keď si zlý spevák strihne tretiu Katastrofu večera, je na odstrel. Ibaže ani to na Martina nemôžeme aplikovať – jeho slabší výkon bol ešte stále trikrát lepší ako to, čo predviedli Šeps, Ševčík a Kurc. Harich je Bezdeda, nie Bažík (alebo Bebenko, ak si naňho ešte spomeniete).
  • Padne mi zaťažko uveriť, že zvlhčovač nohavičiek Harich je menej populárny ako Ševčík a Kurc, ktorí okrem neistých výkonov pôsobia na rovnakú cieľovú skupinu a navzájom si tak konkurujú.

Kujme pikle, pikle kujme

No a teraz k sľúbeným konšpiračným teóriám: Začalo to už keď Nový Čas – partner súťaže! – priniesol „uniknuté“ výsledky, podľa ktorých vyhráva Šeps a dvaja Slováci sú na chvoste. Kričala z toho snaha vydesiť hlasujúcich, aby znásobili svoje úsilie. Nielenže sa usporiadateľom máli počet smsiek, celkom reálne hrozí, že posledné kolá budú čisto v českej réžii. To by znamenalo úplný koniec smsiek a katastrofu v sledovanosti.

A tak „uniknú“ výsledky, ktoré majú vyburcovať divákov k hlasovaniu a zároveň urobiť zo Šepsa obeť Tomečkovho efektu. Pekne to sedí, nie? Celkom rád by som videl ozajstné výsledkové listiny.

No a takto isto to vyzerá v pondelok, keď miláčik kačičiek vypadne, ale zachráni ho porota, na ktorú je to už priveľa. A na budúci týždeň sa už nehlasuje za šiestich, ale za siedmich. A pri tom jednom sa dá očakávať výrazný nárast počtu smsiek…

Nech je ako chce, v nedeľu budú duetá, čo je pri nepárnom počte finalistov tvrdý oriešok, ale však nie je to naša starosť. Rozhodne to bude zaujímavé!

1 thought on “ČSS 2.4: Harichov pekelný rock

  1. RE: ČSS 2.4: Harichov pekelný rock
    Tak tuto konspiracnu teoriu som tusil od prvej sekundy jeho vypadnutia. A potvrdilo mi ju zo sirokym usmevom a uplnym pokojom podane Heenine „Ne“. Od prvej chvile vedela, ze Habera da ano! Taketo natahovanie a zvysovaie napatia sa neda robit ak ide o skutocne rozhodovanie. Navyse vieme, ze Helenin postoj k Harychovi je celkom iny.

Pridaj komentár