Poľsko u mňa stúplo na obľúbenosti závratnou rýchlosťou. Stačilo na to málo. Jediný smeč na nafúkaných Francúzov, noblesný, šarmantný, vtipný, hladký a dokonale smrtiaci. Niečo ako víťazstvo Dávida nad Goliášom, síce iba symbolické, no úchvatné. Veľké krajiny totiž tvrdohlavo odmietali otvoriť pracovný trh z obavy, že domácich z trhu práce vytlačia gastarbeitri z nových členských krajín. Vo Francúzsku sa táto obava personifikovala do „poľského inštalatéra“, ochotného pracovať aj za menej ako životné minimum. No a čo sa stalo?
Vôbec nič.
Žiadnu krajinu zo starej EÚ nezaplavili hordy nádenníkov. Záujem o prácu v zahraničí sa sotva zvýšil. Možno najviac zabrali obavy z neznámeho prostredia, ktoré vôbec nesľubovalo priateľský prístup, nedostatočná jazyková vybavenosť, neochota odísť z rodnej krajiny.
To všetko nebolo žiadnym prekvapením. Postoj „starých“ krajín však odráža celkový názor na nové členské krajiny – a ten nie je zjavne lichotivý. Pre nich sme skrátka chudobní otrhanci, ktorí sa len tak trasú na to, aby išli domácim kradnúť prácu a zneužívať ich sociálne systémy.
Už bolo jasné, že obyvatelia nových členských krajín nepresídlia hromadne k odvážlivcom, ktorí pracovný trh otvorili. Napriek tomu postava poľského inštalatéra strašila vo Francúzsku naďalej, tentoraz ako krížové eso v argumentoch odporcov euroústavy. Ukázal sa naozaj kruciálnym – vieme, ako to dopadlo.
V tej chvíli poľská turistická kancelária vyšla s geniálnym nápadom. Na plagátoch urastený a extrémne fešný inštalatér odkazuje Francúzom: Ostávam v Poľsku. Príďte sa pozrieť!
Donekonečna urážaní Poliaci tak zasmečovali so zdrvujúcim vtipom. Pritom Francúzov neurazili a milo ich pozvali na návštevu Poľska. Otázkou ostáva, či sa táto iniciatíva stretne s úspechom. Osobne si myslím, že nie. Zaslepenosť je totiž stav mimoriadne rozšírený a ťažko sa ho zbavuje.
Jediné, čo môžeme urobiť my, je určiť si dovolenkovú destináciu. Odporúčam Poľsko. Srať na Notre Dame!
Článok bol súčasťou pôvodných HyeNovín v rokoch 2005-2008
