Slovensko hľadá Superstar naozaj rôznymi spôsobmi. Napríklad aj takým, že nechá nastúpiť desať zostávajúcich finalistov a hodí ich napospas zvrhlosti najvyššej: zaspievať pesničku od Elánu. Prežiteľné to bolo len vďaka tomu, že po javisku neposkakoval slovutný sólista onej skupiny, známy to opičák. Aj tak som mal obavy o predsedu poroty Laca Lučeniča, ktorý pod náporom desiatich kúskov od Elánu viditeľne trpel – vyzeral, akoby ho bolel zub, trápila nevoľnosť a navyše túžil byť aspoň na druhom brehu Dunaja. A ja sa mu vôbec nečudujem. Ale prežili sme to, dokonca všetci. Tak sa poďme na to pozrieť zblízka…
Snaha sa cení…
V snahe vyhnúť sa nepríjemnostiam z minulého týždňa sme sa dočkali istých posunov. Pre istotu tentoraz speváci nastúpili na pódium takmer okamžite, zrejme ako prevencia pred nehoráznym meškaním minule. Moderátori sa s gustom vrhli do perverzie rokov osemdesiatych, a neostalo len pri hrôzyplnom odeve, ale došlo aj na céčka. Pozoruhodné vokálne kreácie moderátorov našťastie Pyco a Adela neopakovali. Na tanečky sa tentokrát nedostalo, čo mi je trochu ľúto. Ale oceňujem živú kapelu.
Už menej oceňujem živé publikum, ktoré je živé aj v tých najnevhodnejších momentoch. Utíšiť ich je takmer nemožné a fakt by sa mohli krotiť počas hodnotenia poroty. Naozaj, na mieste poroty by som sa zdvihol, odišiel do zvukovo izolovanej miestnosti, pozeral televízor, a keď na mňa príde rad, zahlásim svoje hodnotenie do kamery a vôbec sa nestarám, či ma upišťané pipinky registrujú, alebo jačia. Lebo však skúste rozkázať stádu…
Najpozitívnejším krokom vpred bola eliminácia Jury Petrinovej, spievajme aleluja! Nie žeby som bol z Bruna taký odviazaný, ale hocičo je lepšie, ako tá strašidelná obluda. Ešte aj reklamy. Alebo diškurz s príbuzenstvom súťažiacich a napríklad s minule vypadnutým. V rámci prestávky sme sa teda dočkali aj takéhoto dialógu:
Bruno: Ty si minule vypadla.
Lenka Kvaková: Ja viem.
Keď sme pri moderátoroch, Hlod týždňa opäť putuje Adele: Ja som sa v rámci témy ani neholila pod pazuchou!
Posun k lepšiu oproti minulému týždňu v oblasti zvuku vôbec nenastal, ale vyskytla sa pozoruhodná zmena k horšiemu v obraze. Zasekával sa, dokonca jeden strih z nepochopiteľných dôvodov smeroval na Bruna nakrúcajúceho Magazín, zatiaľ čo zvuk bol kdesi úplne inde.
Desať malých černoškov naháňal raz medveď…
Richard Vida – Asi je Ráž fakt dobrý spevák, lebo Sestrička z Kramárov znela hrozne aj napriek vokálom. Pritom na vine asi nebol Richard, ale samotná pesnička. Richard to odpálil vo veľkom štýle a snažil sa, čo len mohol. Au, až to miestami pripomínalo Miklu!
Mária Bundová – Takto nejako som si to predstavoval. Mária poňala prefláknutú Nie sme zlí po svojom a bol to pôžitok pre moje uši. Konečne som tú pesničku mohol počúvať bez akútneho výsevu žihľavky. Škoda, že nám kamera neukázala, prečo Mária tak zhíkla – či sa ju niekto z publika pokúšal stiahnuť z pódia, alebo sa pošmykla na opätku…
Peter Bažík – Chvíľu to vyzeralo ako prekvapenie večera, keď Peter začal nad moje očakávania dobre. Lenže vo vyšších polohách mu tak preskakoval hlas, akoby len toť včera zmutoval. Peter skrátka v druhom ročníku plní funkciu cukríkového lovca plyšákov a spev je druhoradý. Mimochodom, tiež sa vám zdá, akoby Láska moja bola vykradutá z nejakej staršej elánovky? Mne totiž veľmi, ale nemám chuť skúmať, ktorá to asi je.
Martin Krausz – Katastrofa večera. Pre samotný spev ani nestačil dýchať a anglické počítanie v Kaskadérovi znelo rovnako idiotsky, ako Martin vyzeral. Prečo, preboha, si nezvolil nejakú rozťahanú baladu, kde mohol nazbierať viac bodov ako plyšákov? Ešte raz a naposledy: Krausz, ty nie si rocker, tak sa naňho prestaň hrať!
Petra Kepeňová – Po zhulenom prvom kole Petra zvládla reparát na výbornú. Znelo to skvele, Petrin zdanlivo prefajčený a prepitý hlas do Telo si so mnou robí, čo chce sadol, akoby ju napísali priamo pre ňu. Petra sa navyše na javisku kráľovsky baví a je to vidieť a počuť. Len neviem, či ju (podľa mňa nezaslúžene prísna) kritika poroty nezneistí natoľko, že to nabudúce zase pokazí…
Jakub Petraník – Schádzajúc dole schodmi mi pripomenul dirigenta, ktorý prichádza k orchestru. Jeho spev neznel zle, no vo vyšších polohách trochu priškrtene. Neoslnil. Ani výberom pesničky, ktorá bola aj textovo kdesi v osemdesiatych rokoch a od mladučkého Jakuba znela „hudba z pásky“ úplne absurdne. Ale aspoň na sykavky si dal pozor. A vôbec nezistil, že Lacovo prirovnanie k Backstreet boys spievajúcich Eltona Johna bola urážka najťažšieho kalibru a zdrb pod čiernu zem.
Matej Koreň – Rodičia maloletých detí museli z pesničky Zanedbaný sex kvitnúť od radosti. Bez pochýb ide o jeden z najhorších výpotkov Elánu a som šťastný, že som ho až do piatka nepoznal. Matej s touto hrôzyplnou zbierkou akýchsi tónov v podstate nemohol robiť nič extra. A hoci som s ním chemicky kompatibilný, sprdung za zlý výber ho neminie.
Peter Cmorík – No čo už napísať o Petrovi, aby som sa týždeň čo týždeň neopakoval? Peter nepotrebuje SHS, on potrebuje kapelu a CD. Ešte aj z Čaba, neblázni dokázal urobiť čosi takmer počúvateľné. BTW, všimol si niekto ten roztomilý odevný doplnok – maďarskú trikolóru na Petrovom zápästí? Velice som sa pobavil…
Barbora Balúchová – Mám z nej akési rozporuplné pocity. Chvíľami mi to znelo dobre, chvíľami mi vadila. Celkovo však Barbora ešte stále neprelomila bariéru medzi sebou a ostatnými finalistami a ešte stále neviem, ako sa do finálovej jedenástky dostala. Nehovorím, že spievať nevie, ale stále ma nepresvedčila. A jej nohy sa s Adelinými nemôžu ani porovnávať…
Ivan Štroffek – Tak ani dnes som sa neprepracoval k zásdanejšiemu postoju k Ivanovi. Fakt si s ním neviem poradiť, ale to je hádam lepšie, než prípad Krausza, ktorý je na zaplakanie, len čo vyjde na javisko. Čo povedať k jeho vystúpeniu? Katastrofa to nebola, ale nie som nejako zosúhlasený s tým nadšením poroty. Aspoňže Hubinská ho decentne sprdla.
…jedného z nich dohonil, ostalo ich deväť.
Medvedia služba štábu v podobe výberu témy sa najviac vypomstila Rišovi Vidovi, ktorého medveď Elán dostihol a zožral. Pritom tam boli aspoň traja slabší bežci, na ktorých by si pochutil viac. Zdá sa, že tu máme opakovanie prvého ročníka – vcelku slušní speváci vypadávajú na začiatku a tí slabší, ktorí oslovujú publikum inak ako spevom, postupujú ďalej.
Pokiaľ by som v piatok niekomu poslal hlas, tak by to bola Petra Humeňanská. Jej vystúpenie bolo zďaleka to najlepšie, čo v piatok na pódiu v Incebe zaznelo. Až mi opäť prišlo ľúto, že vlani vypadla tak skoro. Ale aspoň ju nik nedonútil nahrať album a môže sa venovať tomu, čo chce.
Tak nám teda skončilo druhé kolo, ale to zďaleka neznamená, že nechutnostiam je koniec. Naopak. Na budúci týždeň nás čaká Disco – a to už len bude hrôza!
Článok bol súčasťou pôvodných HyeNovín v rokoch 2005-2008