Nesmierne roztržitá praženica

Recept na praženicu sa z neznámych príčin považuje za niečo prekračujúce hranice slušnosti. Akoby bolo nesmiernou hanbou priznať si, že niekto praženicu urobiť nevie. Ďalším dôvodom je asi reakcia čitateľov: Toto že je praženica? No tak my ju robíme úplne inak! Veru áno, hoci to znie neuveriteľne, praženica je veľmi tvárne jedlo. Jednotliví kuchári sa zhodnú nanajvýš ak na tom, že do onoho jedla celkom určite patria vajcia, i keď vegánski extrémisti by zaručene použili nejaký hnus fialový aj namiesto nich.

Aby teda také variabilné jedlo mohlo mať svoj recept, treba ho niečím ozvláštniť. Napríklad tým, že pôjde o Nesmierne roztržitú praženicu. Jej výhodou je, že jednotlivé suroviny aj postup prác si môžete ľubovoľne zamieňať podľa seba, alebo dokonca nejakú zo samej roztržitosti vynechať úplne. Obzvlášť pikantný výsledok dosiahnete, ak zabudnete do praženice pridať vajcia, prirodzene.

Základom roztržitej praženice je samozrejme roztržitosť. Veľmi pomáha, ak k nej máte prirodzené vlohy. Ak nie, pomáha vstávanie s opicou, nedostatok spánku, existenčné a citové problémy, alebo čokoľvek iné, čo spôsobí, že váš mozog sa bude prioritne zaoberať inými vecami.

Začneme napríklad pórom, ktorý ostal nespotrebovaný po arašidových cestovinách. Hodí sa k nemu klobása alebo, ak sa nemáte príliš radi, aj slaninka. Tieto ingrediencie nakrájame a necháme syčať na oleji a vezmeme z chladničky vajcia. Rozbijeme dva, kým si uvedomíme, že ich obsah nemá smerovať do výlevky, ale do hrnčeka. Zvyšné tri až štyri vajcia preto už rozbijeme správnym spôsobom.

Vajíčka, ktoré nestiekli potrubím, vyšľaháme vidličkou a zabudneme osoliť. Keďže pór a klobáska na panvici ešte nedosiahli tú správnu zrelosť, pripravíme si kakavko, najmä keď si chceme asociovať detstvo a neprekonateľnú praženicu nášho otca. Kakavko zabudneme osladiť a keď na to prídeme, je akurát vhodný čas na všimnutie si, že z panvice sa pomaly začína dvíhať dym.

Nenecháme skvostnú klobásu zuhoľnatieť a rýchlo na škvrčiacu masu vykydneme rozšľahané vajcia. Miešame, kým vznikajúca hmota nezíska požadovanú hustotu, prípadne sa nezbadáme, že už je neskoro. Povieme si, že takýto originálny roztržitý recept je príliš dobrý, aby sme si ho nechali iba pre seba, preto praženičku pekne naaranžujeme, ozdobíme cherry paradajkami a ideme ho odfotografovať. Zistíme, že sme zabudli nabiť baterky a fotografovať sa teda nebude. Neostane nám nič iné, len praženicu pokorne skonzumovať.

Na samotný záver odnesieme tanier naspäť do kuchyne a prekvapene sa dívame na hrnček kakavka, ktorý zabudnutý spočíva na linke.

Dobrú chuť!


Článok bol súčasťou pôvodných HyeNovín v rokoch 2005-2008

Pridaj komentár