Najlepší spevák je mŕtvy spevák. Nie, to nemal byť vtip. To je zdesené konštatovanie. Čo ma k nemu vyprovokovalo, sa dozviete v sobotu. Ostaňme pri mŕtvolách. Pretože mŕtvoly sú neuveriteľne výnosné. Spevák, ktorý zomrie počas svojej aktívnej kariéry, stonásobne zvýši svoju cenu, zabezpečí si slávu a svojim dedičom skvelé materiálne zabezpečenie. Smrť robí spevákov neuveriteľne atraktívnymi. A to aj v prípade, že pred smrťou po nich štekol iba ich vlastný pes, aj to len na povel.
Je to cynické konštatovanie, rovnako, ako je cynický celý showbiz. Keď sa nájde vhodná mŕtvola, supy sa veľmi rýchlo zbehnú a ozobú z nej, čo sa len dá. Netreba hádam spomínať dva žiarivé príklady zo zahraničia: Kurt Cobain a Freddie Mercury. Obaja však mali už za života kultový status a po smrti im k nemu dali div že nie gloriolu.
Čo však naše domáce mŕtvolky? Samozrejme, prominentným nebožtíkom je Dodo Dubán. Spevák jednohitovej grupy z Bátorových Kosíh Money Factor, ktorá by sa aj s tým svojím jediným sladkým hitíkom šťastne rozpustila v zabudnutí, keby… Keby dotyčný spevák už po rozpade skupiny nevyriešil svoje problémy samovraždou. Supi zaškriekali od nadšenia a pustili sa do ozobávania mŕtvoly síce málo výdatnej, ale s veľkým potenciálom.
Samozrejme, ide o zoskupenie G8, narýchlo poskladané z predstaviteľov rôznych skupín. V posádke sa zišli krákavci rôzneho stupňa kvality a miery docenenosti. Niektorí sú v súčasnosti umelecky načisto mŕtvi – názvy ako Iné kafe či Babylon treba urputne pripomínať, No Name bohužiaľ pripomínať netreba vôbec. A tak vyšiel album, vraj výberovka toho najlepšieho z tvorby zosnulého. Kraľovala mu, samozrejme, Vráť trochu lásky medzi nás, do lepkavej dokonalosti zbastardená cituplným vytím okteta zdochlinožrútov.
Toto nemohlo nezabrať, obzvlášť, keď si uvedomíme, že text napísal ďalší predčasne zosnulý – básnik Jozef Urban. Na rozdiel od Dubánovej sólovky sa tento album predával ako senzácia roka, ani Slávik ju neobišiel, aj keď „iba“ za najhranejšiu skladbu roka. A ako sa dozvedáme v poslednom čase, o samotný originál piesne sa hádajú niektorí z autorov, presnejšie povedané, o právo brať za ňu tantiémy. Pripočítajte si ošumelého Maťa Ďurindu, ako prezentuje tento kúsok svojho bývalého spoluhráča z Tublatanky v Hite storočia a obrázok je kompletný.
Ale nie vždy treba zháňať osem ochotných spevákov, aby sa na mŕtvom dalo zarobiť. Koniec mladého speváka Petra Fialu bol tragický dvojnásobne. On zahynul pri autonehode a jeho tvár, smutný príbeh a pesničky sa stali žiadaným obchodným artiklom. Produkčná spoločnosť si môže gratulovať – ničím výnimočný spevák mal potenciál jednosezónneho zvlhčovača dievčenských nohavičiek. Bum, a stal sa niekoľkoročným zvlhčovačom vreckoviek a vynikajúcim zdrojom príjmov.
Úprimný pohľad nebesky modrých očí, rozžiarený úsmev, sladké popevky – a to v kontraste s desivým koncom nenechalo jedno oko suché. No všetko sa raz vyčerpá, aj smutný osud dojíma len istý čas. Ach, pardon, zabudli sme – objavujú sa správy o „tajomných“ okolnostiach jeho smrti, množia sa fámy o zastrelení speváka. A rok po smrti mu vychádza nový album, údajne zafinancovaný vlastným otcom.
Mŕtve celebrity zarábajú vynikajúco, to je starý známy fakt. Ale keď ich nenechajú odpočívať v zaslúženom pokoji, a snažia sa na nich nasilu zarobiť čo najrýchlejšie, kým si ich ešte niekto pamätá, to nemá s nami zdochlinožrútmi spoločné nič. To je totiž výsadou ľudí.
Článok bol súčasťou pôvodných HyeNovín v rokoch 2005-2008
