Už som sa tu niekde priznal, že som závislý na cigaretách—
No a tu je problém. Priznať sa. Ako k smrteľnému hriechu, aktívnej pedofílii, odpornému zločinu… Radostné ničenie vlastného zdravia sa v dnešných časoch stalo odpornou zvrhlosťou a s obavami sledujem, ako protifajčiarska zbesilosť naberá na obrátkach a presúva sa zo šibnutého Západu až do strednej Európy, ktorá bola kedysi k rakovinotvorným látkam omnoho ústretovejšia.
Problematika zakazovania a postoja štátu je však natoľko schizofrenická, až nadobúda komické rozmery…
Začína to tým, že za štátnu prioritu sa určí boj proti fajčeniu. Celkový. V ideálnych prípadoch to skončí globálnym zákazom fajčenia všade. Našťastie, ideálnych prípadov nie je veľa. Vstupuje tu tiež do hry rozpoltenosť štátu – cigarety mu totiž prinášajú nemalé príjmy zo spotrebnej dane. Takže má bojovať proti tomu, čo mu prináša zisk.
Nesmierne ma baví, keď si čítam, že po tvrdých reštrikciách sa počet fajčiarov v danej krajine znížil. Jasné. Presnejšie povedané, menej sa ich k holdovaniu cigaretám priznáva. Nikto totiž nevie, aký ďalší postih neboráka závisláka čaká.
Napríklad vyššie zdravotné poistné alebo vyššia finančná spoluúčasť pri liečení chorôb. Znie to idylicky a fanatickí protifajčiari by to privítali. Zaviesť to do praxe by však bol takmer neprekonateľný problém: ktorú chorobu by sme fajčiarom takto spoplatnili? Či nebodaj všetky, vrátane črevnej chrípky? Kto si vôbec trúfne jednoznačne určiť, či tú-ktorú chorobu spôsobili práve cigarety?
Logika však ženie ešte ďalej: podľa rovnakého vzorca by sme teda mali spoplatniť všetko, čo ohrozuje zdravie: šport ako taký, vrátane rekreačného, pitie alkoholu, nesprávne stravovanie, stresové zamestnanie, pohyb po stavbách, vystavenie sa slnku…
Na toto všetko myslím, keď si s úľavou sadám do fajčiarskeho kupé a o chvíľu sa doň vopchajú rodičia-nefajčiari s deťmi. Nereagujú na upozornenie, že je tu spolok nádejných rakovinkárov. Alebo si tam sadnú babičky či pipenky, ktoré si pri najmenšom náznaku vytiahnutej cigarety začnú nesúhlasne odkašliavať a rozháňať rukou neexistujúci dym.
Skrúšene premýšľam nad tým, že „verejná mienka“ odráža hysterický postoj antifajčiarov, ktorí sú často sami abstinujúcimi fajčiarmi. Desím sa dňa, keď sa všetky filmy načisto odtrhnú od reality a cigareta sa v nich ani nemihne. Americké to už postihlo, do Európy to ešte len smeruje.
Trpezlivo a s obavami čakám, kedy vyjde Kladivo na fajčiarov a začnú nás upaľovať. Smerujeme k tomu.
Článok bol súčasťou pôvodných HyeNovín v rokoch 2005-2008