ČSS 4.5: Mládež, spať!

Tak máme tento rok vlastne radikálne skrátenú Superstar. Šiesty priamy prenos už bude veľké finále? Nuž áno. Nielenže bolo len osem finalistov, aj veľké finále bude o kolo skôr, keď sa nebude definitívna superstar hľadať spomedzi dvojky, ale trojice finalistov. Ktovie, čo je na príčine.

Len škoda, že im to nenapadlo v predchádzajúcom ročníku. Celkom by som si vychutnal kratšie vystavenie hrôzyplnej dvojke Juraško – Zorka. 

No ale zabudnime na zlé, aj keď osamelý Pyco nemá veľa možností, ako zažiariť. Vystresovaní finalisti príliš dobrým partnerom na doťahovanie na javisku nie sú.

Prekvapivá téma: hity

Silou-mocou hitová dramaturgia výberu pesničiek v Superstar dosiahla takých rozmerov, že som ani za ten svet nemohol pochopiť, aká bola téma minulého kola. Skloňovali sa dekády, ale každá pesnička v nejakej vznikla. Takže skrátka ďalšie hitové kolo, kde jedinou podmienkou bolo mať aspoň jednu pieseň trochu staršiu.

Dalibor Slepčík – Michael Jackson: Love Never Felt so Good – Prosím vás, a toto bol hit? A kedy? Bolo tu nejaké obdobie, ktoré som strávil v jaskyni, že o tom nič neviem? Dalibor nám predviedol taký lepší priemer. Nič nepokazil, pekne krepčil, nijako ma to neoslovilo.

Emma Drobná – Nina Simone: Feeling Good – A ďalší dobrý pocit, tentoraz z dielne Niny Simone, čo je hlas Emminmu na míle vzdialený. Ale to neprekážalo, obzvlášť v momentoch, keď ju bolo počuť (asi hluchnem a mám problém s niektorými frekvenciami). Zvíjajúce sa tanečnice v trávových hávoch ma neprekonateľne rušili.

Pavol Kovalíček – Linkin Park: Numb – No nech ide folklór do prdele. Paľo dostal prvotriedny materiál, vďaka ktorému mohol zbúrať halu, ale zase – to chcelo testosterón, agresivitu, ovládnutie javiska. Paľo síce pustil ventil v pľúcach naplno a zaspieval dobre, ale chýbala tomu dravosť. Fatálne.

Štěpán Urban – Pink Floyd: Wish You Were Here – To bolo nejaké krátke, nie? Nemyslím subjektívne, ale fakt to nejako veľmi skrátili. Čo iné dodať – ladilo to so mnou.

Emma Drobná – Rihanna: Love the Way You Lie – A tu som Emmu zase počul, tak ani môj sluch nebude na príčine. Možno televízor. No Emmino hodnotenie si snáď môžeme okopírovať z nejakého predchádzajúceho. Osobité, príjemné. Mimochodom pyramidálny účes sme tu už mali a ani vtedy to nevyzeralo bohvieako.

Pavol Kovalíček – Richard Marx: Right Here Waiting – Akýmsi zvláštnym riadením osudu v tejto sladkej balade Pavol pôsobil mužnejšie ako počas predchádzajúceho rockového pokusu. Škoda len, že ho držali na javisku tak dlho po jeho vystúpení, rozpačitý mumlajúci Lurch z rodiny Addamsovcov bol späť.

Štěpán Urban – Kings of Leon: Sex on Fire – Ohňová show okej, ako by povedal pamätník. Inak ma však táto pesnička celkom otravuje, preto sa mi ani Štěpánovo podanie nijako zvlášť nepozdávalo. Ale sála burácala a porotcovia peli ódy.

Dalibor Slepčík – R. Kelly: I Believe I Can Fly – Toto je výkladná skriňa veľkého černošského soulového hlasu. Pokus Dalibora Slepčíka, ktorého hlas nedisponuje žiadnym z týchto atribútov, ma nechal dokonale chladným. Keď to mal rozbaliť, potichu to len tak-tak doklepal do konca.

Miscellaneous Thoughts:

  • Celeste Buckingham ešte stále robí strašné veci s Každý deň budú Vianoce. Chvalabohu, že po skončení Superstar už tú reklamu neuvidím.
  • Celestína nás prišla potešiť aj do živého prenosu, našťastie s omnoho lepším výkonom. Mal som pravdu, že keď vyrastie, bude zaujímavejšia ako v čase Superstar.
  • Ďalšia reklamná vložka: je neuveriteľné, čo všetko výrobcovia označia za vynikajúci vianočný darček!
  • Paľo Kovalíček o Štěpánovi: My sme spolu už dlho, ale stále je to fajn.
  • Uchechtaná Marta o ležiacej plyšovej kengure: Tomu klokanovi strašně trčí ocas.
  • Potlesk si v Superstar užil už kadekto, ale po prvý raz v histórii televízie ľudia tlieskali korešpondenčnému lístku.

Deti, hybaj domov!

Sedemnásť blondín pod javiskom spustilo kvílenie a vodopád sĺz, keď sa ich miláčik Dalibor Slepčík stal neveľmi hrdým majiteľom zemiakovej medaily. Ani Jitka neudržala slzy a odmoderovala koniec trasúcim sa hlasom. Stále lepší výkon než Zorka neblahej pamäti, ktorá sa rozsypala ako upír po prebodnutí dreveným kolom.

No a čo dodať k vypadnutiu Dalibora – ja som bol s ním celkom spokojný. Jeho výkony mi nebrali dych. Prečo by aj mali. Ako Marta správne poznamenala, má pätnásť rokov a celý život i hudobnú kariéru pred sebou. Nech sa ešte vyvinie, sformuje a potom predvedie, či z detskej hviezdy vyrastie seriózny spevák. Nech si berie príklad z Celeste. Tá v sladkých pätnástich nedošla ani pred brány finále a hen, ako jej to teraz ide.

Budúci týždeň sa už teda dozvieme meno štvrtej česko-slovenskej superstar. Niečo mi hovorí, že sa bude skutočne rozhodovať medzi Emmou a Štěpánom a hoci som pevne v „tíme Štěpán“, trúfam si predpovedať, že víťaz mi nebude proti srsti.


Pridaj komentár