Ľudia sme rôzni a poniektorí aj rôznejší. A hoci človek by mal byť ľudský a okrem žitia aj nechať žiť, predsa len občas si dovolí skromnú, tajnú fašistickú myšlienku: tých a tých by bolo treba postaviť k stene!!! Priznám sa, aj mne to neraz napadlo. Najčastejšie práve pri zjave, ktorý robí neuveriteľnú hanbu novinárom. Nie, napodiv nehovorím o zdochlinožrútoch z Nového času, ani o servilných pajácoch z Markízy. Reč je o tých, ktorí sú pre verejnosť takmer neviditeľní, ale novinári ich poznajú veľmi dobre: o chlebíčkároch.
Kto je chlebíčkár?
Tento živočíšny druh je spravidla osoba v dôchodkovom veku, ktorá kedysi v minulosti prišla do styku s médiami. To jej vnuklo presvedčenie, že je sama žurnalistom. Najtypickejší je pre nich spôsob obživy. Ako už meno napovedá, živia sa predovšetkým chlebíčkami.
Existenciu si chlebíčkár zabezpečuje platením členského v niektorom z novinárskych združení. To vzbudzuje zdanie, že chlebíčkár je skutočne novinár. Zároveň tak získava informácie o konaní tlačových besied. Skúsené exempláre chlebíčkára si vypestujú kvalitný odhad, na ktorej z tlačoviek sa dostanú k jedlu a kde ako bonus uchmatnú aj nejaký ten prezent.
Škodlivosť chlebíčkára spočíva nielen v tom, že cudzopasí (okrem nažratia sa je schopný aj zbaliť si transportovateľné kusy občerstvenia do tašky). Chlebíčkár, aby vzbudil zdanie, že je na tlačovke oprávnene, využije priestor na otázky a prihlási sa o slovo. Udeliť mu ho je najväčšou chybou moderátora tlačovky. Chlebíčkár totiž vstane, predstaví sa ako nezávislý publicista a spustí tirádu. Nikdy nejde o otázku, vždy len jeho postoj k ľubovoľnej veci, ktorá vôbec nemusí súvisieť s témou tlačovej besedy. Novinári sa v takých chvíľach prepadávajú pod zem od hanby.
Najkrušnejšou skutočnosťou však je, že chlebíčkári sú nevykynožiteľní, pokiaľ, pravda, neuvedieme do života fašistický nápad postaviť ich k stene. Preto ako balzam na dušu pôsobí nedávna príhoda jednej z najznámejších chlebíčkárok. Na nedávnej tlačovej besede participovala jedna z veľkých bánk. Novinárom rozdávala sľubne vyzerajúce igelitky s čímsi objemným a ťažkým. Chlebíčkárka nečakala, kým na ňu príde rad, namierila si to k zástupcom banky a dožadovala sa svojho dielu. Odišla triumfálne aj s igelitkou.
A nás mohla len blažiť myšlienka, ako sa asi zatvárila, keď v nej našla – výročnú správu banky za minulý rok…
Článok bol súčasťou pôvodných HyeNovín v rokoch 2005-2008