Kde by sme boli bez konzerv? Dúfam, že ich vynálezca dostal aspoň Nobelovku. Len si to predstavte – paštéta by pre nás naďalej bola len hruda kompaktnej masy spočívajúcej v špajzi. No, síce by sme aspoň naisto vedeli, čo je v nej pomleté, ale zato by sme ju museli skonzumovať veľmi rýchlo. Množstvo ovocia by sme ani nepoznali. A samozrejme – sardinky v oleji (alebo vo vlastnej šťave, v paradajkovej omáčke…).
Lenže práve táto komodita dokáže byť nesmierne problematická, práve pre pancier, ktorým sú sardinky obité…
Tuniaky sú v poriadku. Občas aj ostatné druhy. Ale zväčša po vybalení z celofánu na mňa vykukne pozdĺžna konzerva tvaru obdĺžnika so zaoblenými rohmi. A priekak je na svete. Ako to, dočerta otvoriť?
V čase, keď podlhovasté konzervy uzreli svetlo sveta, to bolo jasné. Z vrchného plechu trčal jazýček, ktorý sa zachytával priloženým kľúčikom a pohodlne sa odroloval.
Ibaže – tie časy sú už preč. Zmizli sardinkové kľúčiky, konzervy už nevyplazujú jazyk. No ten tvar neblahej konzervy ostal. Ale čo s ním???
Štandardná konzerva je okrúhla. Tomu sa prispôsobili aj všetky otvárače, nevyhnutná to súčasť nášho života. Na neštandardné rybacie konzervy sú bohužiaľ takmer nepoužiteľné – otvoria iba tú zaoblenú tretinu konzervy.
Skôr nešťastnou náhodou ako úmyselne sa u mňa ocitol otvárač-demolátor, ktorý namiesto otvorenia konzervy zreže celú jej vrchnú časť. Použil som ho na rybaciu konzervu – a tá opancierovaná vec odolala!
Jediný doteraz známy spôsob, akým sa dostať k extrémne stráženým rybičkám, sa ukázal starý osvedčený ručný otvárač. Žiadne páky, žiadne pomocné mechanizmy. Len hrubá sila a brnenie v prstoch.
Keď som sa tak díval na konzervu, ktorá vyzerala ako po útoku granátom, napadlo mi: Musí predsa existovať spôsob, akým sa tie protivné konzervy otvárajú! Nejaký jednoduchý a elegantný, len som naň doteraz neprišiel. Vie to niekto?
Článok bol súčasťou pôvodných HyeNovín v rokoch 2005-2008
