Piatok je Deň narcisov. Po uliciach pobehujú lúpežné hordy žiakov a študentov a vyberajú od okoloidúcich príspevok Lige proti rakovine. Nikto k nim nezaujíma podozrievavý postoj v štýle „A vy, mládežníci, odkiaľ ste a kde mám záruku, že si za moje prachy nekúpite fet?“ Naopak, každý bez diskusie prispeje a pani doktorka Eva Siracká po skončení akcie a zrátaní peňazí opäť oznámi, že sa tento rok vyzbieralo viac ako vlani. Je takmer nemožné v tieto dni stretnúť na ulici niekoho, kto nemá v klope zastrčený žltý narcis.
Ľudia tak aspoň raz do roka namiesto platenia televíziám za reality shows prispejú na dobrú vec. Liga proti rakovine vzorne vydokladuje použitie každého haliera získaného zo zbierky, takže niet pochybností o správnosti vynaloženia týchto peňazí.
V nemalej miere za masívnu popularitu a takmer stopercentnú znalosť Dňa narcisov zodpovedá profesionálna PR agentúra. V rámci humanity sa pustila do propagácie Dňa narcisov bez nároku na honorár a na vlastné náklady. Podarilo sa jej to tak jedinečne, že žiadna televízna moderátorka hlavných správ si vo večernej relácii nedovolí objaviť sa bez narcisu v klope kostýmčeka.
Dívam sa na to všetko so zmiešanými pocitmi. Nie, nemám nič proti takejto jednoznačne pozitívnej kampani, ani neľutujem tú stovku, čo som školopovinnému žiactvu šupol do papierovej urničky. Myslím však na iné. Myslím na tie desiatky a stovky ostatných chorôb, o ktoré sa nestará PR agentúra.
Na srdcovocievne choroby, ktoré trpia naivnou povinnou štátnou kampaňou, nenápadnou, bez dopadu, bez zmyslu.
Na diabetes, žltačku, obezitu, ktoré sú v zajatí farmaceutických firiem, snažiacich sa pretláčať tieto témy aj s oznámením o dokonalosti liečby, samozrejme, ich produktmi.
A najmä – myslím na všetky tie zriedkavé choroby, ktoré sú síce vzácne, no často majú fatálny dopad. Sú tak málo preskúmané, že sa o nich často nevie vôbec nič, sotva ich identifikujú a hovoria im „syndróm“. Na ich výskum sa nevynakladajú milióny, lebo farmaceutickým firmám sa to neoplatí. Vedci často trpia na finančnú podvyživenosť a na výskum sa peňazí nedostáva. Zriedkavé choroby nikdy nebudú – s odpustením za výraz – také populárne ako rakovina. Nielen preto, že rakovina je neporovnateľne častejšia choroba.
Čo vlastne chcem? Nič zvláštne. Azda len, aby ste si raz za čas na to spomenuli…
Článok bol súčasťou pôvodných HyeNovín v rokoch 2005-2008