Keď sa raz k niečomu zaviažete, ako napríklad každý týždeň spraviť súhrn Slovensko hľadá Superstar, môže sa stať, že to občas môže byť veľmi nepríjemná povinnosť. Poviem to rovno: Siedme kolo, ktoré malo byť plné hitov roku 2005, bola vo väčšine prípadov príšerná nuda. Teda z hudobného hľadiska. Kde bol problém? Začalo to zlým výberom. Akoby finalisti nechceli ísť po prvoplánových hitoch a snažili sa z popovej žumpy vyloviť niečo, čo by nebolo už stokrát zrecyklované. Výsledok bol však rozpačitý, pretože väčšina týchto pesničiek síce vznikla vlani, ale tam aj zanikla. To nie sú hity, priatelia. Ani omylom. Napokon, Laco Lučenič zrejme na základe generálky prejudikoval, že dnes to bude katastrofa.
K jednotlivým interpretom sa ešte dostaneme, preto teraz prehoďme výhybku na tie svetlejšie zložky piatkového večera. Ale áno, reč je o moderátoroch. Ale lepším sa, podarilo sa mi ich neospievať už v prvom odstavci. Predovšetkým: po dlhom čase sme mali možnosť zazrieť ich tanečky a bolo to ako prísť domov. Večer sa niesol v znamení rozhlasového vysielania a hlody padali takou rýchlosťou, že myši by mohli závidieť.
Začala to Adela, keď predstavila publikum ako Klub záhradkárov z Trnavy. Pyco sa nedal zahanbiť, keď zhrnul pôsobenie Backstreet Boys ako desať rokov existencie, dve manželstvá, dve deti a jedna odvykacia kúra. Jana Hubinská zabojovala svojím povzdychom k rušivému publiku: Ďakujem vám pekne, cítim sa tu taká užitočná! Pali Habera zase zabojoval o titul svojou víziou potenciálneho klipu Petra Bažíka, so slimákom zaraďujúcim kozmickú rýchlosť, až po ňom zostáva iba slizká stopa. Škoda, že som to nezachytil doslovne, ale nedalo sa, príliš som sa smial.
Piati malí černosi na súd spolu mieria…
Ivan Štroffek: Speed of Sound – Ivan v tejto piesni predviedol svoj lepší štandard, a keďže som tú pieseň predtým nepoznal, nemal som pocit, že by jej nejako ublížil. Nijako ma ale ani nenadchla. Nezopakoval by som z nej ani jeden tón a pri opätovnom počutí sotva spoznal.
Mária Bundová: If There’s any Justice – Opäť to bolo vystúpenie, ktoré potešilo ucho, ale určite mi to neznelo ako z kola Hity roku 2005. Ibaže, medzi nami, radšej si dám Bundovú v akejkoľvek pesničke, ako nejaký prefláknutý hitík.
Martin Krausz: Tabáček – Síce čeština neťahala uši, ako som sa obával, ale inak to bolo krušné. Súhlasím s porotou, že Martinov výkon bol akosi dutý, prázdny. A v rekapitulácii aj poriadne falošný.
Peter Bažík: Nemám čo stratiť – Petra zjavne omrzel život, pretože so svojím falošným spevom vyliezť pred Haberu a nôtiť si jeho pesničku, tomu sa povie kamikadze. A hoci bažinky pod pódiom kvičali odušu, aj Pali sa snažil byť kulantný, aby ho neobvinili zo zaujatosti, Peter predsa len dostal takú sódu, až mu bublinky išli ušami. A zaslúžene.
Peter Cmorík: Photograph – Pekne zaspievaná nuda. Túto pesničku nechcem od Petra nikdy viac počuť. Keby som len tak prepínal a nepoznal tento program a Cmoríka, po pár sekundách by som prepol na niečo zaujímavejšie. Toto bol skutočne hit? Neverím. V Cmorovom podaní som prvý raz počul aj Bad Day a okamžite ma to chytilo. Toto veru nie.
Ivan Štroffek: What Happens Tomorrow – Konečne, až teraz som pochopil, kde je zásadný problém s Ivanom. On by jednoducho nemal spievať prebraté pesničky. Má totiž tak špecifický prejav, že z pesničky šitej na niekoho iného mu trčia ruky aj nohy. Ivan by sa mal urýchlene pustiť do vlastnej tvorby, pretože v iných znie jednoducho zle. A v tejto to bolo dokonca veľmi zle.
Mária Bundová: Crazy – Radšej by som si vypočul verziu bližšiu Sealovmu originálu, ale to asi nebolo z roku 2005. Škoda. Máriin čierno-čierny hlas a vyzretý spev sa mi páči stále viac. Ešte chvíľu a začnem posielať esemesky.
Martin Krausz: Myslím, že môže byť – Nie je to také zlé? No, ale je to dosť zlé. Pomalšia pieseň, v ktorej mal Martin priestor oprieť sa do toho. To boli aj tie najpočúvateľnejšie miesta. Zvyšok totiž znel akosi ukňučane. Rozhodne to však bolo lepšie ako propagácia tabaku z prvej tretiny. A zase tie sykavky, v ktorých Martin skoro tromfol Jakuba blahej pamäti. Porota mu opäť vyčítala prázdnosť prejavu. Martinovi sa teraz bumerangom vracia jeho herectvo. Asi by okrem hlasového pedagóga potreboval aj režiséra.
Peter Bažík: Incomplete – Pesničku od Backstreet boys by nespasil ani lepší spevák ako Peter. Nebolo to na Katastrofu večera, ale Peter by si to vážne mal rozmyslieť s kariérou speváka. Však mu to na husliach vraj celkom išlo. No, asi to nebol Paganini, ale však bažinky by naňho leteli aj s husličkami, no nie?
Peter Cmorík: Sunday Morning – Toto znelo lepšie ako v prvom prípade, aj byľku zaujímavejšie, Cmoro aj slušné výšky vytiahok, ale stále platí to, čo na väčšinu piatkových vystúpení. Vyzeralo to, ako pesnička, ktorú má veľmi rád jej interpret, ale nikdy sa hitom nestala. I tak ju zaradí na program koncertu. Veď jeho fanúšikom je to jedno.
… jeden z nich sa sudcom stal, ostali len štyria
Veľmi nečakane sa naša vyraďovacia černošská riekanka stretla so životom. Začalo to mimo súťaže, keď sa Ivan a Cmoro nelichotivo vyjadrili o výsledku predchádzajúceho kola. Vyšlo z toho, že by Bažíka s Krauszom najradšej vyrazili zo súťaže. Von oknom. Nato ich Pali kvôli tomu v priamom prenose spražil ako hranolky vo fritéze.
Ivan sa tváril vzpurne a Cmoro sa akoby snažil „všetko uviesť na pravú mieru“. Ale telo neklame. Od poroty k moderátorom Cmoro cupital ako školáčik, ktorého pristihli pri klamstve. Tak sa sudcovia stali odsúdenými. Nechce sa mi rozoberať jednotlivé aspekty tohto nemilého extempore. V diskusiách na oficiálnom fóre sa toho popísalo dosť.
V tejto súťaži sú však diváci najvyšším súdom, proti ktorému niet odvolania. A tí poslali domov Martina Krausza. Možno práve tento výsledok tak rozveselil našu notárku. Irenka bola tak neobvykle zhovorčivá, že si svoj potlesk zaslúžila. V každom prípade, mňa výsledok potešil. Teraz ešte sa zbaviť dvoch a čoskoro tu máme veľké finále…
Článok bol súčasťou pôvodných HyeNovín v rokoch 2005-2008