Realita a reality show

Štvrtkový večer na STV patril v diskusnej relácii Pre a proti fenoménu reality show. Uznajte, tomu sa nedalo odolať. Na strane „pre“ zastali víťaz českých VyVolených Vladko Dobrovodský, moderátorka tejže relácie Tereza Pergnerová a dramaturg slovenskej verzie Big Brother Rado Kafka. Za pult odporcov sa postavili matka Jany zo slovenských VV Gabriela Bombová, novinár (?) Peter Janků a psychologička Jolana Kusá. Ako to dopadlo?

Na Kusú a Kafku môžeme rovno zabudnúť, oproti výrečným spolubesedníkom nedostali šancu. Zvyšní štyria do seba mydlili celkom temperamentne, škoda, že na stranu odporcov nedali niekoho solídneho. Gabriela Bombová totiž po relácii zanechala jasný dojem, prečo ju reality show s jej dcérou tak vytáča. Svoj postoj „proti“ postavila na niekoľkých postulátoch: že dramaturgia ovplyvňuje dianie, že štáb má svojich obľúbencov a neobľúbencov, ktorým škodí.

Netrvalo dlho a divákom svitlo: mamča zrazu videla svoju dcéru v situáciách, ktoré bežne nevídala – ľúbostné a erotické dianie, alkoholové dejchánky, simulované pornografické fotografie… A madam Bombová to jednoducho odmietla akceptovať ako realitu. Namiesto toho, aby svoju dcéru prijala aj v jej menej ľúbivých polohách, vymyslela si, že to všetko bolo dôsledkom ovplyvňovania štábom. Srdečný smiech vo mne vyvolalo jej podozrenie, že Rišovi pred jeho slávnym excesom so striptérkou štáb podal „povzbudzujúce prostriedky“.

Hoci to Bombová senior rozhodne popierala, bolo vidno, ako ju škrie, že Jana nakoniec nevyhrala. Prezradila ju jej výhrada voči Linde – že víťazka ostala vo vile, aj keď si zlomila ruku…

Tereza Pergnerová je podľa mňa víťazom v tejto debate. Škoda, že väčšinu času musela reagovať na hlúpe argumenty spolubesedujúcich. Vytvára štáb situácie? A na čo by sa inak asi tak diváci mali pozerať? Zosmiešňuje televízia súťažiacich? Človek sa môže zosmiešniť iba ak sám. Manipuluje sa zostrihmi? Vysielať sa dá len to, čo sa naozaj stalo. A ako to Vladko jednoznačne povedal: nemá pocit, že by televízie ukazovali účinkujúcich inak, než ako ich poznal on sám osobne.

Peter Janků mal poruke pomerne zmätené argumenty, z ktorých najabsurdnejšie pôsobila výhrada voči charitatívnym akciám. Niečo zhruba v tom zmysle, že čo si má myslieť o človeku, ktorý sa v jeden deň ožerie ako prasa a na druhý deň rozdáva darčeky deťom v nemocnici. No čo by si si o ňom asi tak mal myslieť? Že je to človek z mäsa a kostí!

Janků zjavne prahne po tom, aby televízie ukazovali iba vymyslené a od života odtrhnuté filmy a seriály. Vytrvalo totiž brojil proti zasahovaniu štábu do situácie. Podľa neho sa tieto programy preto nemôžu nazvať reality show, lebo nezobrazujú realitu. Pán novinár (?) by si mal uvedomiť, čo je podstatou reality show: nemá scenár a účinkujúci na rôzne podnety reagujú spontánne a podľa svojho gusta, nálady a nátury.

Ak by sme to brali skutočne prísne, jedinou reality show by bol projekt MTV, otec všetkých súčasných podobných programov, The Real World, založený na princípe skupiny ľudí žijúcich v jednom dome. Neboli však izolovaní, štáb do ich života nijako nezasahoval, iba sledoval ich osudy. Háčik bol v tom, že kým dali dokopy určitý príbeh, trvalo to minimálne týždeň, preto aj program mal týždennú periodicitu.

Formát reality show sa však ukázal ako magnet na divákov a od toho nikdy nie je ďaleko k dojnej krave. Postupne sa preto podmienky priostrili. Izolácia, úlohy, súťaže – to všetko prispieva k tomu, že v dome sa vzťahy vyostrujú, na povrch vyliezajú konflikty a sex. A to chcú diváci vidieť.

Konečne sa tak dostávame k skutočne relevantnému bodu odporcov reality show: etika tohto formátu. Tu ale neexistuje odpoveď, iba názory. Odporcovia poukazujú na stratu súkromia, voyerské špehovanie tej najintímnejšej intimity človeka. Háčik je v tom, že neexistuje iba dopyt, ale aj ponuka. A tým nemyslím ponuku televízií, ale samotných súťažiacich. Keď je niekto ochotný pustiť si celý svet až na kožu, máme z toho viniť televízie?

Vráťme sa však k chaotickej debate v STV. Je mi veľmi ľúto, že tam nezaznelo to, čo tam zaznieť malo. Jednoduchý recept na úľavu od traumy, ktorú odporcovia zažívajú: ak vám to vadí, nedívajte sa na to. Ak máte pocit, že to má zlý vplyv na vaše deti, nedovoľte im to pozerať.


Článok bol súčasťou pôvodných HyeNovín v rokoch 2005-2008

Pridaj komentár