Klasik hovorí: Je po voľbách, zvyknite si. Nová vláda v sebe spojila to najhoršie zo slovenskej politiky, čo sa tu kedy nazbieralo. Kombináciu boľševických móresov Smeru a dobre známych ťahov HZDS môžu nacionalisti pod Slotovou taktovkou už len dokoreniť. A to prosím ani nehovorím o politike, ale len o tom úzkom výseku, ktorý sledujem. Zdravotníctvo. Dočkali sme sa okatej sprenevery predvolebných sľubov a pokusu o likvidáciu všetkého nezávislého, na čo len z ministerského kopca na Kramároch dovidieť.
Odvolanie riaditeľov polovice fakultných nemocníc sa dalo očakávať a nikoho výrazne neprekvapilo. Že prvý išiel riaditeľ bratislavskej nemocnice Valerián Potičný, to už vôbec nie. Úprimne, bratislavská fakultná nemocnica jeho odchodom zrejme nijako nestratila. Po tomto temperamentnom začiatku sa prikročilo k plneniu predvolebných sľubov. Pravda, trochu čudným spôsobom.
Začalo to najprv zrušením-nezrušením poplatkov, ktoré aj zrušili, ale ďalšie stále ostali. Vrchol však prišiel, keď vláda hrdinsky odklepla zvýšenie peňazí do zdravotníctva. Ale iba – na štyri mesiace. Do konca apríla budúceho roku teda musí minister Ivan Valentovič presvedčiť vládu, že zdravotníctvo je naozaj nedofinancované.
Ponechajme teraz bokom, či skutočne zdravotníctvo zachráni skokovité zvýšenie platieb štátu za svojich poistencov. Vo chvíli, ako som sa dozvedel o tej roztomilej štvormesačnej skúšobnej lehote, padla mi sánka. Strana Smer-SD od svojho vzniku (a pred voľbami s dvojnásobnou intenzitou) vyvreskovala, že slovenské zdravotníctvo je finančne poddimenzované. A zrazu si tým nie sú istí, zrazu ich vlastný minister musí presviedčať, že všetky tie roky netrepali do vetra… Dôvod je jasný: smeráci s hrôzou zistili, že na svoje predvolebné sľuby nemajú dosť peňazí. Tak šudia, kde sa dá. Takže sa nad tým môžeme pousmiať a nechať ich, nech sa v tom škvaria.
Horšie pôsobenie v zdravotníctve je však v snahe vrátiť štátu kontrolu nad všetkým, čo sa len kontrolovať dá. Aj to sme mohli čakať – obe štátne zdravotné poisťovne čaká detransformácia z akcioviek naspäť na tie čudné verejnoprávne hybridy. Úplne nepovšimnutá ostala informácia, že plánovaný Úrad pre humánnu farmáciu napokon nevznikne. Naopak, súčasný Štátny ústav pre kontrolu liečiv ostane zachovaný tak, ako je. Podotýkam: podriadený ministerstvu zdravotníctva, zatiaľ čo plánovaný úrad mal byť nezávislý.
No ale dobre, čert ber nezávislosť ŠÚKL, aj tak má roztomilú skratku. Horšie je to však so zákerným útokom odzadu na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Kým v súčasnosti môže predsedu úradu odvolať vláda iba na základe jasne stanovených okolností, dvaja takmer neznámi poslanci Smeru, Jozef Valocký a Ján Zvonár veľmi potichu predložili návrh novely zákona, ktorý umožní vláde odvolať predsedu ÚDZS na návrh ministra zdravotníctva. V praxi: keď si minister zmyslí, môže ho odvolať. Hoci aj bezdôvodne.
Úrad čaká neradostná budúcnosť: najprv z neho urobia poslušnú organizáciu podriadenú rozmarom ministra. A ten už avizoval, že sa bude meniť aj náplň činnosti úradu – Valentovičova hmlistá predstava je, aby bol ÚDZS akousi servisnou organizáciou pre poisťovne. Žiadne predstavy o budúcnosti kontroly poisťovní, zdravotnej starostlivosti a organizácie patológií a súdneho lekárstva. Napokon, dôležité je v prvom rade to, aby minister mal dosah na predsedu a mohol ho držať pod krkom.
Poviem vám, nepáči sa mi to. Už len preto, že platí kačacia axióma: Keď niečo chodí ako kačka, pláve ako kačka a kváka ako kačka, no tak to bude kačka. Takže keď niekto myslí ako boľševik, rozpráva ako boľševik a koná ako boľševik, no tak…
Článok bol súčasťou pôvodných HyeNovín v rokoch 2005-2008
1 thought on “Platnosť kačacej axiómy”