Skutočne neviem, prečo mi to vlastne nenapadlo skôr. Pohybujem sa v zdravotníctve už poriadne dlho (odmietam to počítať, lebo ma zrádnik uchytí), ale až tento rok mi napadlo vycediť trocha krvi v prospech tých, ktorí ju potrebujú. Však čoby nie, krvi mám dosť, som zdravý, odbery znášam veľmi dobre…
Využil som teda mobilnú odberovú jednotku, ktorá bivakovala na Námestí SNP počas medzinárodného dňa darcovstva. Ako hrdému prvodarcovi mi ucucli zo dve deci krvi a bolo.
Počasie sem, počasie tam, v lete je vždy nedostatok krvi. Neuplynul dlhý čas a zachytil som správu, že je nedostatok krvi skupín A a 0. A že naháňajú darcov. Fajn, povedal som si v návale zdravotníckej angažovanosti, ide sa. Potom mi zaplo: však mi brali krv len nedávno! Na stránke Národnej transfúznej služby som si preto vyhľadal príslušné informácie.
No, smola. Muži môžu darovať krv najskôr dva mesiace po sebe. A uplynulo len čosi vyše mesiaca. Potom mi napadlo: hej, veď ako prvodarcovi mi vzali menej! Keď tak urgentne potrebujú, hádam nebude vadiť, že prídem skôr!
No ale aby som sa zbytočne nehnal do nemocnice a naspäť – krv sa odoberá len dopoludnia, čo mne pomerne ťažko skĺbiť s prácou. Nie som zamestnanec, takže zákonné úľavy v práci pre mňa neplatia. Nuž logicky, čo urobím? No predsa využijem formulár na stránke a zdvorilo sa opýtam, či aj pre mňa platí dvojmesačný krvný celibát.
Na odpoveď čakám dodnes.
Od môjho prvého odberu už uplynulo aj viac ako dva mesiace a skôr či neskôr si aj tak pôjdem dať pustiť žilou. Stále však nerozumiem, čo tomu nesmierne obetavému personálu NTS bránilo odpovedať mi jednou vetou na e-mail. Naivne som si myslel, že sa potešia každému ochotnému darcovi. Nuž, asi im moja krv až tak nechýba…
Článok bol súčasťou pôvodných HyeNovín v rokoch 2005-2008