Keď začali domácnosti televíznych divákov atakovať Mojsejovci, odmietol som ich. Však stačilo, že som každý piatok hľadal Superstar. Aby som bol spravodlivý, pozrel som si pilotný diel neblahej reality show. Netrvalo dlho a usúdil som, že kombinácia Nora+Braňo+Vilo+Vera je viac, ako dokáže môj žalúdok zniesť. A to som sa celkom nedávno presúšal po pitevni bez akéhokoľvek dopadu na môj apetít. Po zhliadnutí prvej časti seriálu som bol teda rozhodnutý, že divokú dvojicu z Pereša do môjho sveta nevpustím. Tešil som sa predčasne.
Mojím prekliatím sa stal ranný monitoring novín. Či chcem, či nechcem, musím prejsť všetky denníky. Medzi nimi aj ten, ktorého názov nevysloví dáma bez zapýrenia. Kým v jeho zábere bola takmer výhradne Superstar, bolo to výhodné, dozvedel som sa neuveriteľné veci.
Potom však prišli oni. Košickí vagabundi s výstredným vkusom, ktorý sa perverzne znásobený odrazil aj na celej show.
Tak sa stalo, že hoci som po tom pilotnom dieli nevidel ani jednu súvislú minútu, som o priebehu tej hrôzy dokonale informovaný. Ba dokonca viac ako informovaný, lebo bulvár vytiahne aj to, čo v telke neuvidíme.
A tak som postupne spoznal všetkých obyvateľov garáže na Pereši, dozvedel sa, čo je vlastne Pereš, sledoval, kto vypadne…
No a potom v žumpe zabublalo a začala vyvrhovať veci, na ktoré dáma nepomyslí ani len s absolútnym zapýrením. Vôbec sa mi to nechce reprodukovať, podstatné je, že to bolo omnoho negustióznejšie ako pachový prejav odležanej mŕtvoly v spomínanej pitevni.
Ibaže to bol len začiatok útoku pod zlatou-červenou štandardou, ktorú dizajnoval psychopat ovplyvnený barokom a lysohlávkami. Pri čakaní v rade pri pokladni, u nás v potravinách, som roztržito zablúdil pohľadom na poličku s časopismi. Boli na titulke každého. Svietili tam, Nora ako stelesnenie spokojného a ešte k tomu sfetovaného bôžika, Braňo prihrbený a s úsmevom, za ktorý by sa nehanbil ani Smithers zo Simpsonovcov. Pretrel som si oči. Nie je predsa možné, aby boli všade?! A veru, boli.
A tak si potom pripadám, akoby ma znásilňovali. Dámy sa znásilneniu vedia vyhnúť, ak nevyjdú z domu. Pred Mojsejovcami sa dá ujsť len na pustý ostrov bez novín a internetu. Ale ak chce človek ostať v akom-takom kontakte s realitou, ak chce udržiavať styky s okolím – votrú sa mu do pozornosti, aj keby nechcel.
Neostáva teda nič iné, len pokorne počkať, kým dotyčná surreality show skončí. Ale nebojte sa, nepotrvá dlho a zjaví sa niečo nové. A hoci to neznie pravdepodobne, možno to bude čosi ešte nechutnejšie. Také, čo dámy azda ani nepoznajú.
Článok bol súčasťou pôvodných HyeNovín v rokoch 2005-2008