Markíza si povedala, že keď už sa na toho Slávika dá viacmenej pozerať, tak jednoducho musí urobiť jednu mizernú show. A aby nebolo málo, že je mizerná, tak urobia dokonale zbytočnú show. Zdanlivo program pod stručným názvom 2006 mal dramaturgiu – súhrn podstatných udalostí práve končiaceho roka. V skutočnosti to bolo len opakovanie toho, čo sme z „príbehov ľudí“ už raz vysielaných na Markíze, videli. Tak sa popri obetiach nešťastí mihali postihnuté detičky a Jan Novotný. Pomedzi to sa v dokrútkach mihali absurdné ocenenia slovenských celebrít. Cenu Opilec roka si Ivana Christová istotne vychutná a naďalej bude chodiť do Tesne vedľa.
Pred moderátorom večera Vilom Rozborilom stála neľahká úloha – dať tomu podivuhodnému zlepencu… no… všetkého… nejakú tvár. Lenže baviť divákov a zároveň sa živo zaujímať o to, či si jediný preživší havárie lietadla uvedomil, že všetci naokolo sú mŕtvi, sa dosť dobre nedá. Vilo robil, čo mohol, ale veľa toho teda nemohol. Lietanie od veselosti k zosnulým bolo aj nad jeho sily
Vilove otázky niekedy vzbudzovali nemý úžas – človeku so srdcom na baterky vážne položil otázku, či sa mu zmenil život. No nie, ten kábel si ani nevšímam, hrám futbal a chodím na pivo! Vilo vie robiť srandičky, ale normálny dialóg s respondentmi je mimo jeho rozsahu.
K leteckej havárii pekne pasovalo vystúpenie Martiny Schindlerovej. Po jej príšernom CD dobre padlo pripomenúť si, že ona inak fakt vie spievať. Ostatné hudobné čísla už boli o dosť desivejšie. Peter Cmorík vystúpil s čímsi, čo znelo, ako keby No Name hromadne znásilnili Bryana Adamsa. Od víťaza Superstar by som niečo tak odporné nečakal. Rážovi dobili baterky a naprogramovali ho, aby spieval na playback. Väčšinou aj trafil do textu, ale trápny dojem nezmazal. Vystúpenie kvinteta Číňanov v krojoch s Tota Hasayaki a sárkőzyovským tancom malo aspoň tú správnu úchylnú atmosféru. Pesnička od Katky Knechtovej by bola za normálnych okolností vítaným osviežením, ale keďže furt ide v reklame, akurát ma naštvala.
Program s názvom 2006 nebol nič iné, len samožerská akcia Markízy a predčil aj extrémne narcistického TOMa. Nebolo to obzretie sa za ničím iným, než za tým, čo v tomto roku vysielali. Nevesta pre milionára, Let’s Dance, Sarkőzyovci… A Susedia. S odpustením, ale vôbec neverím, že diváci do prvej päťky najvýznamnejších udalostí zvolili uvedenie dosť málo vtipného sitcomu. Nevraviac už o tom, že som nikde nezachytil, že by sa hlasovalo v akomsi prvom kole.
Zaradenie sitcomu medzi udalosti, ktoré FAKT pohli Slovenskom – katastrofy, aféru podplácaných rozhodcov a Hedvigu – je čosi tak nevkusné, že je to snáď horšie ako spev Petra Marcina, ktorý bez váhania spropagoval svoje CD. A ešte boli za Ježiškov, podobne ako Markíza, ktorá veľkolepo odovzdávala sponzorské dary rodinám v núdzi. Je pozoruhodné, že všetky tie sociálne ľudské osudy boli narýchlo vybrané z posledného mesiaca, azda len s výnimkou medvedieho muža, strateného Thomasa Gestyho a preživšieho vojaka.
Samožerstvo dosiahlo svoj opulentný vrchol v závere, kedy sa na javisku objavil Juraj Bača (prečo???) a hneď za ním riaditeľ Markízy Václav Mika, ktorí peli ódy na Let’s Dance. Vyhlásenie tej pravej udalosti roka prešlo už len tak mimochodom, akoby nie k tomu smeroval celý program. No… Lebo nesmeroval. Celé to bolo o Markíze. Boli to tri zabité hodiny len preto, aby sa sama dostatočne ukojila.
Článok bol súčasťou pôvodných HyeNovín v rokoch 2005-2008
