Odborárska optika

Pripadlo mi celkom znepokojivé, keď som zistil, že už neviem spočítať, koľkých protestných a podobných zhromaždení som sa už počas svojej kariéry zúčastnil. Aj protestujúcich lekárov a sestier som si už užil dostatok. Kričali na námestí, hladovali pred parlamentom, hrozili štrajkom v niekoľkých formách. To včerajšie zhromaždenie bolo teda len jedným z ďalších, nič zvláštne. Mimoriadna bola akurát na apríl mimoriadne nevkusná zima a fakt, že som si tesne pred zhromaždením roztrhol nohavice. Trochu mnou otriaslo akurát vystúpenie matičiarskej umelkyne Evy Kristínovej, ktorá tam pôsobila ako zhmotnený zlý sen. Čo najrýchlejšie sme dali prvé info a čakali, čo sa bude diať ďalej.

 

Ešte aj Pavol Országh vstúpil do štrajku, aspoň to tak pôsobilo, keďže jeho podstavec bol opásaný transparentom s nápisom ŠTRAJK. Neveriacky sa díval na to medicínske zhromaždenie a celkom som ho chápal.

A potom od improvizovanej tribúny, kde sa akosi zjavili aj sólisti Opery SND, zaznela z úst istého odborárskeho predáka veta, ktorá to všetko korunovala: „Novinári napísali, že je nás tu vyše tisíc. Ja nás tu vidím vyše päťtisíc!“

V tej chvíli ma skoro prekotilo. Poniektorí moji kolegovia totiž tipovali ešte menej ako tisíc a horko-ťažko som ich presvedčil, že tá tisícka sa tu zišla. Ale päťtisíc? Veď to by snáď museli zaplniť priestor od baťku Hviezdoslava až k národnému divadlu! Ale námestie nebolo zaplavené zdravotníkmi, aj keď odborári zjavne za svojich považovali aj japonských turistov a agentov vesmírnych ľudí, ktorí zdravotníkom nadšene rozdávali letáky kombinujúce Aštara Šerana a Ježiša Krista.

Až potom som pochopil, že odborári si nechcú umelo nadhodnocovať účasť na ich mítingu. Nechcú ani klamať. Oni tam tých päťtisíc ľudí jednoducho vidia. A sú šťastní, že ich je tam toľko. Inými slovami – medzi nimi a fanúšikmi vesmírnych ľudí veľa rozdielov nie je. Majú skrátka svoju vlastnú realitu…


Článok bol súčasťou pôvodných HyeNovín v rokoch 2005-2008

Pridaj komentár