Krásne jarné ráno. Radosť kráčať hoci aj do práce. Stretnem veľmi zachmúreného starého pána. Popri ňom cupká veľmi zachmúrený teriér. Rozmýšľam, ktorý z nich pokazil náladu tomu druhému.
***
Trhovisko. Pri stánku s výstavnou zeleninou pár kupujúcich. Za mnou sa ozve láskavý hlas: „Vydrž, synček, hneď sme na rade.“ Obzriem sa. Stojí tam stará pani a pri jej nohách sa vrtí netrpezlivý psík.
***
Rušná ulica. Ponáhľam sa, kľučkujem pomedzi ľudí. V dave oproti občas zazriem atletického mladého muža. Tiež sa ponáhľa a kľučkuje. Keď sa míňame, v jeho náručí zbadám yorkshireského teriéra. Koniec nepotrebného vodítka sa energicky hompáľa vo vzduchu.
***
Obchod s potravinami. Pred ním priviazaná nádherná čierna doga. Z obchodu vyjde prešedivelý elegán. Sučka sa k nemu nadšene vrhne. Pán ju pohladí: „No, no, moja, chýbal som ti?“
***
Napchatý T-bus. Posledný nastúpi tichý pán s malým čiernym psíkom. Zostane stáť na spodnom schodíku, psík vyskočí na ďalší. Dvere sa zavrú. Psík sa otočí a predné labky položí do pánovej ruky. Ďalšia zastávka. Obaja vystúpia, nastúpia zasa ako poslední. Prvý schodík, druhý schodík…, až kým nie sú na mieste. Po chodníku idú vedľa seba. Bez vodítka. Bez slov.
***
Nočný spoj. Sedím a čítam noviny. Ponad plece mi do nich ktosi nahlas fučí. Obrátim sa, že vynadám tomu dotieravcovi. Hľadím do veselých hnedých očí statného briarda.
***
Ranný autobus. Nastúpi dievča, na vodítku fúzača a pod pazuchou tašku s rozkošným chlpatým plyšákom. Neviem z neho spustiť oči. Práve sa chcem spýtať, odkiaľ je tá hračka, keď plyšák zrazu zažmurká a kýchne.
Článok bol súčasťou pôvodných HyeNovín v rokoch 2005-2008