Neviem, či je to všeobecne rozšírený jav, alebo ma prenasleduje kliatba, ale tento jav ma postihuje pravidelne. Obľúbim si nejaký výrobok – a vzápätí ho prestanú vyrábať. Doteraz v sebe nosím traumu zo zmiznutia tvarohových pirohov. Roky rokúce boli k dispozícii – a zrazu nič! Ich náhrady sú nejedlé. Za boloňskú omáčku v prášku som si našiel ako-tak vyhovujúcu náhradu, ale pirohy (a rad ďalších výrobkov) sú nenávratne preč. Pletky, poviete si. Ale horšie je, keď sa vám položí – banka…
Aby sme boli presní, môj bankový ústav sa nepoložil. Beštiálne ho zavraždila jeho vlastná matka.
Obeť: internetová banka Eliot. Vrah: jeho matka, Tatra Banka.
Eliot začínal ako mladý, dynamický, neskúsený produkt. Jeho výhodou i nevýhodou zároveň bolo, že existoval iba na sieti. Tým sa redukovala kopa nákladov a banka si mohla dovoliť ho poskytovať – zadara. Bez poplatkov.
Takto sme existovali niekoľko rokov. Eliot mi nesmierne vyhovoval. Nemám kedy behať po bankách, bol rýchly a po počiatočných problémoch aj spoľahlivý. Zlom prišiel čosi pred rokom. Sľubne sa rozvíjajúci Eliot z ničoho nič zamrzol. Nepridávali sa nové funkcie, pole osobného profilu ostalo „under construction“. Zato zaviedli poplatky. Najprv len za výber hotovosti v konkurenčných bankomatoch, neskôr aj za vedenie účtu. Šľak to traf, povedali si klienti, ešte stále nás to vychádza lacnejšie.
A potom prišla tá správa. Krkavčia matka svojho agilného synčeka zabije. Bez výčitiek svedomia, bez náhrady. Len z chamtivosti. Miliardový zisk Tatra Banke nestačil, tak sa rozhodla odbachnúť samostatný, ale málo výnosný produkt.
Pokrytectvo chamtivcov v banke nemalo konca-kraja a ostáva z neho zle. Začali tvrdiť, že Eliot nikdy nemal mať dlhé trvanie, že ich internet banking je lepší a rozvinutejší… Kecy. Ľuďom, ktorí využívali Eliot, jeho rozsah stačil.
Po tomto sa mi krkavčia mater zhnusila až na kosť. Obzvlášť, keď som si pozrel cenník jej poplatkov, ktoré presne v tom čase ešte zvýšila. Zároveň som však ostal pred dilemou: kam s mojím účtom?
Ako som už bol povedal, nemám kedy chodiť do banky a internet banking je preto najdôležitejším prvkom, podľa ktorého sa rozhodujem. A práve tu nastal problém. Po snorení po internetových stránkach bánk som zdesene zistil, že ich internetové produkty stoja za málo. A čo teraz? Ostať v nenávidenej Tatre? Budem im džgať ďalšie a ďalšie peniaze, aj keď vôbec nechcem?
Odpoveď prišla napokon zhora. Pomohol mi môj byt. Či chcem, či nechcem, v banke, ktorá mi dala hypotekárny úver, si musím otvoriť účet. A tak bolo vybavené. Neporušená ostala aj moja zásadovosť a neutrpel ani pragmatizmus.
Ale nech je, ako chce – za Eliotom mi bude ľúto a jeho krkavčej matke-vrahyni to nikdy, nikdy neodpustím!
Článok bol súčasťou pôvodných HyeNovín v rokoch 2005-2008