ČSS 2.7: Infarkt dnes aj o týždeň

Je síce fajn, že túto stránku kačičky nečítajú, ale skutočne im niekto mohol aspoň doručiť minulotýždňový odkaz… No nič.

Česko Slovenská Superstar sa pomaličky blíži k svojmu vrcholu a zarovno s tým stúpa aj počet bizarností, ktorých sme svedkami. Takto v nedeľu ma párkrát pochytil výrazný pocit, že sa do Matrixu pustil nejaký obzvlášť škodoradostný vírus, lebo také panoptikum nikde inde nezažijete, ani keby ste si zaplatili.

Už samotné tematické zameranie kola bolo zostavené znepokojivo – ABBA a Queen? Však to sa spolu ani len v rádiu Jemné melódie nestretne. Nuž ale dobre, preveríme univerzálnosť spevákov, nech sa Gunčíková zapotí a Šeps znemožní pred dvoma národmi.

A aby toho nebolo málo, vyskytne sa popri tom aj Miro Šmajda. Všetku pozornosť na ňom strhne jeho frizúra. Neviem, ako to robí, ale zakaždým, keď ju vidím, vyzerá monštróznejšie a monštróznejšie. Ako nejaký vybielený Pom Pom, ktorý už len čaká na akýsi záhadný a určite nečistý impulz, aby ožil, odhryzol svojmu hostiteľovi hlavu a s diabolským rehotom začal naháňať jačiace obete.

Potom dal (Šmajda, nie Pom Pom) pesničku a znel ako Bon Jovi. Hm, no možno o čosi lepšie, ale jeho albumy si určite nebudem kupovať. O deň neskôr sa zase na javisku objavil Peter Cmorík a myslím, že to isté sa dá povedať aj o ňom.

Zasmejme sa. Či čo.

Leoš Mareš sa pokúsil získať nomináciu na Hlod týždňa vtipkovaním o kanibalovi. Nepodarilo sa. Najmä preto, že to nebolo vôbec vtipné. Tak aspoň označil záver hymnických popevkov slovami: „Konec hymen… Super slovo!“ Rytmus spomenutému moderátorovi zase zalichotil: „Ty si taký potkaník!“ Tina opäť prezradilo čosi zo zákulisia showbusinessu: „Raperi sú teraz takí, že poď moja, ukážem ti svojho draka.“ Outfit GG zase zhodnotila slovami: „Zlaté makaróny.“

Porotcovia sa samozrejme len tak nedali. Znervózňujúce kostýmy spevákov prinútili Gábinu Osvaldovú povzdychnúť: „Aspoň vidíte, jaké jsme měli těžké mládí.“ Prapodivný Šepsov výkon hodnotili porotcovia veľmi tvorivo. Pali Habera ho charakterizoval slovami: „Toto ani Alah nevie, čo malo byť,“ a odporučil mu vyliezť na minaret a hlásiť presný čas. Helena Zeťová to zhrnula: „Arabsky laděnou píseň zpíval Jamajčan z Trutnova.“

Ale trofej – i keď nechcenú – si odnáša niekto iný. Konkrétne Harichove fanynky. Ich absolútne tupý pohľad, keď sa ich Leoš snažil rozospievať „Harich Krišna“, mi privodil taký záchvat smiechu, aký som v tejto súťaži ešte nezažil. Teľce, ktoré sú tak tupé, že nevedia, či majú spásať trávu, alebo naháňať psa, vyzerali oproti nim ako klub rektorov Harvardskej univerzity.

ABBA

Spoločná Dancing Queen – Mládež vybehla na javisko v takých kostýmoch, že z toho museli implodovať obrazovky všetkých starých televízorov. Hoci mali z toho účinkujúci pomerne srandu, nezneli bohvieako dobre a Šepsovi radšej ani nedali sólo. Traja chlapi a jedna rockerka s cirkulárkou v hrdle – to napokon ani nie je dobré východisko pre pop spred tridsiatich rokov.

Lukáš Adamec (S.O.S.) – Vedel som, že Lukáš je dobrý, ale ešte aj tak ma prekvapil. Nielenže sa s chuťou rochnil v perverzite rokov osemdesiatych, popri tom ešte spieval tak, že som mal chuť tlieskať do rytmu. Toto je pre mňa Superstar – univerzálny spevák, ktorý zaspieva čokoľvek, pritom ostáva sám sebou a nezameniteľný.

Martin Harich (Waterloo) – Martin sa v rytme stratil, ale našťastie sa rýchlo našiel, aby sa znovu stratil… Podobne ako Lukáš, aj on sa bavil tak, že to snáď porušilo zo dva zákony. Trochu sa však popri tom karnevale mohol povenovať aj spevu, lebo miestami zaťal vedľa.

Michal Šeps (Mamma mia) – Oceňujem najmä vokalistky, že pri tom textovom sprznení pesničky neupadli do bezvedomia a veľmi sa snažili nepočúvať nebohého sólistu, ktorý voľačo bľabotal. Lebo teda o speve sa tu veľmi hovoriť nedá. Ibaže ani veľmi zábavné to nebolo. Dá sa aspoň pochváliť Michalov výzor. Keď z neho odpárali všetko reggae, je z neho sympatický mladý muž. Ktorý spôsobil opäť Katastrofu večera.

Gabriela Gunčíková (Lay all your love on me) – Jimi Cimbala ten pop pekne pritvrdil, čo GG značne pomohlo. Spoločnými silami tak úspešne vypreparovali akúkoľvek stopu po Abbe a strčili ju do formaldehydu. Rozhodne Gábinu však nemožno obviniť z karaoke.

Queen

Spoločná medley – Šeps opäť decentne v pozadí, ale jeho krátke sólo v Bohemian Rhapsody bolo viac ako dosť. Počuť spolu Lukáša s GG bolo niečo veľmi blízke hudobnému orgazmu.

Lukáš Adamec (Somebody to love) – Lukáš mal tuším pred touto pesničkou prílišný rešpekt, akoby sa neodvážil to rozbaliť tak, ako by si zaslúžila. Ale pritom to nebolo ani trochu zlé vystúpenie – medzi nami, zhruba deväťdesiat percent spevákov by na tomto pohorelo strašným spôsobom.

Martin Harich (We are the champions) – A tu ma Martin veľmi príjemne prekvapil. Ľudia moji, o pár rokov toto chlápätko môže byť absolútne zaslúženou hviezdou. Superstar alebo nie. Na pätnásť rokov predviedol neuveriteľné hlasisko a ja som čumel.

Michal Šeps (Mustapha) – Ma prevrátilo. Že Freddie Mercury „možno už zomrel…“ Čo sa samotnej pesničky týka, hudobný dramaturg asi musel veľmi hlboko hrabať, kým našiel niečo, za čo by Michala na mieste neupálili za svätokrádež. Vo výsledku to bolo úplne psychedelické. A zaručene to najbizarnejšie vystúpenie, aké kedy v ktoromkoľvek ročníku ktorejkoľvek národnej súťaže bolo. Nesúrodé vytie troch slov stále dokola, ako sa práve podarilo. No, plus aspoň za originalitu.

Gabriela Gunčíková (Who wants to live forever) – GG sa veľmi, veľmi snažila moderovať cirkulárku, A vyšlo jej to. Dokonca tak, že som mal pocit, že spievala príliš krátko a ešte by som ju chvíľu chcel počúvať.

Infarkty jeden pekne po druhom

Čas vyraďovania si Leoš spestril pôsobením zástav srdca. Vynaliezavý režisér totiž vymyslel, že divákov vydesí na smrť, keď hore do detskej izby pošlú Haricha so Šepsom. A potom si už len sadneme a budeme sa tešiť z toho, ako diváci kolabujú pri pomyslení, že domov pôjde GG alebo Lukáš.

Tadá – nešli nikam. Postúpili obaja. Chabá nádej, že Šeps sa možno spamätal a odstúpil, sa nestihla ani poriadne nadýchnuť a bolo po nej. Tina zase poslala Michala s Martinom dole na javisko. Síce sme si vydýchli, že najlepšia dvojka je o krok bližšie záverečnému rozstrelu, ale to už na nás číhal ďalší infarkt. Áno, Šeps opäť prešiel ďalej a domov sa pobral Martin Harich.

A tak sme sa stali svedkami zaujímavého zoologického javu: kačičky vyli. Po lekároch nikto nevolal, tak nevedno, koľko ich tam omdlelo. Asi ich kolegyne hneď solidárne ušliapali, aby sa nemuseli vyrovnávať s takou tragédiou. Samotný Martin prijal neštandardné vyraďovanie statočne. Držiteľ divokej karty od poroty dokázal, že si ju zaslúžil, napokon odišiel so cťou a keby ho domov neposlal Šeps, mohli by sme povedať, že tak to má byť.

Ale Šeps je stále tam, aj keď to už prekonalo všetky trapasy, ktoré sme kedy v tejto súťaži zažili. Uvidíme, či sa ešte bude stupňovať. A možno neostane nič iné, len naňho poštvať Šmajdovho Pom Poma…