ČSS 2.3: Neveselé tance

Tak sme prežili tanečné kolo Česko Slovenskej Superstar a slovo „prežili“ je použité zámerne. Hoci sa nepripájam k všeobecnému odsúdeniu ako najhoršieho kola, aké kedy spôsobilo nočné mory divákom, povedzme si na rovinu: žiadna sláva to nebola. O mnohom svedčí už len to, že vo väčšine prípadov som súhlasil s porotou. Znamená to totiž, že predvedené výkony boli tak jednoznačné, že polemizovať o ich úrovni sa príliš nedalo. Dokonca som opäť musel v jednom prípade do bodky súhlasiť s Rytmusom. No jo.

 

Základný problém mal spoločného menovateľa: zlý výber. Toto slovné spojenie sa nielen v mojej mysli, ale aj v hodnotení porotcov opakovalo príliš často. Z médií preniklo, že finalisti majú veľmi obmedzenú možnosť skutočne si vybrať, čo môže niektorým nerozhľadeným či neskúseným pomôcť, ale tým ostatným vylomiť krk. Pretože ten, čo tie pesničky vyberá, postupuje zjavne náhodným výberom bez ohľadu na to, ktorému nešťastníkovi ten výber pripadne. Niečo podobné sme zažili v poslednom ročníku slovenskej Superstar a tiež to bolo veľmi zlé.

Blbá nálada

Tak sme teda mali tanečné kolo a keďže ani jeden z finalistov tieto žánre nepovažuje za svoje domovské vody, výsledná situácia bola o to horšia. Porotcovské kvarteto sa nijako nerozpakovalo dať to finalistom zožrať zo všetkých strán a moderátori mali čo robiť, aby udržali súťažiacich v akej-takej nálade. Hlod týždňa bol teda ešte diétnejší, než sme si zvykli. Pali si zaspomínal na živé vystúpenie Katie Perry: „Zavýjala ako stádo paviánov.“ Bučiacemu divákovi, ktorému sa nepozdávalo jeho hodnotenie, z fleku odsekol: „Ty tomu prd rozumieš.“

Opäť zabojoval aj finalista, tentoraz Lukáš Adamec, ktorý po tom, ako mu Leoš utrel čelo od potu, nadšene zapišťal: „Dotýka sa ma Leoš Mareš!“ Na ich flirtovaní si zgustla Tina, ktorá taktiež zaznamenala nomináciu za bezslovný vizuálny hlod – objavila sa hrajúc na ukulele. A aj tento týždeň zvíťazila, keď prílet spodnej bielizne na javisko okomentovala: „Dámy a páni, prvá podprsenka v Superstar, veľký potlesk!“

Aplauz si vyslúžil aj Rytmus so svojím medley, predviedol rap, spev aj beatbox. To posledné mu išlo najlepšie a v podstate by aj stačilo. Ibaže ani to neposlúžilo ako kontrast k očakávaným dobrým výkonom, lebo tých bolo veru pomenej.

Tancuj, tancuj

Petr Ševčík (Enrique Iglesias – I like it) – Petrovi na začiatku nešiel mikrofón, čo Pali hodnotil ako dôvod na hodinovú výpoveď pre zvukára. Ja by som taký prísny nebol – možno nás chcel len uchrániť od tohto zlého vystúpenia. Zlý bol výber, aranžmán aj spev. Ale vizážisti aspoň konečne trafili Petrovi ten správny imidž. Vzhľadom na ostatné nekvality je to však slabá útecha.

Gabriela Gunčíková (Katie Perry – Firework) – Šalamúnsky výber pesničky. GG zapla cirkulárku a na chvíľu to vyzeralo, že nás napokon predsa len čaká dobré kolo. K spevu žiadne výhrady, akurát k celému prevedeniu – Gábina bola mimoriadne odpojená od tanečníkov, akoby sa na tom pódiu len tak náhodou zišli a nikdy predtým sa nevideli. Škoda.

Lukáš Adamec (Gnarls Barkley – Crazy) – K Lukášovi sa však nedá mať ani táto výhrada. Výborné spojenie spevu a show, pohyb vynikajúco integrovaný. Skrátka opäť na jednotku s hviezdičkou a špeciálnou pochvalou. Lukáš nepotrebuje profesionálne kovaný hlas či jasne definovaný imidž – je skrátka dobrý.

Alžběta Kolečkářová (George Michael – Killer / Papa was a rolling stone) – Alžběta začala na tróne a chvíľu to vyzeralo, že jej bude definitívne patriť. Omyl. Pustila sa do spevu s takou vervou, až nepotrehla, že mala byť ešte ticho. A išla. A išla. A ani zaboha sa zosynchronizovať. V tej chvíli bolo všetko stratené – umne vymyslený zjav, tanec, spev. Ostala len petarda v mojich ušiach a úpenlivé prosby, aby sa spamätala.

Michal Šeps (Israel Kamakawiwo’ole – Over the rainbow) – Porota ho veľkonočne vypráskala aj obliala ľadovou vodou, ale v mojich očiach sa aspoň čiastočne rehabilitoval. Skúsil totiž spievať, teda nie chrčať ako imitátor Louisa Armstronga v poslednom ťažení. A tá snaha celkom prehlušila výsledok. Keby zase nespáchal textový masaker, možno by som aj zavrel oči nad jeho ďalším postupom.

Simona Fecková (Madonna – Hung up) – Udýchala to, ale jej predstavenie bolo ako EKG – chvíľu fajn, chvíľu zle, v menej ako sekundových intervaloch. Ale inak to ani dopadnúť nemohlo – Madonnine pesničky znejú dobre len starostlivo namixované v štúdiu. Snaha zopakovať to naživo nemôže byť korunovaná úspechom, a to už ani nehovoriac o tom, že pre Simonin hlas ťažko nájsť ešte menej vhodnú pesničku.

Martin Kurc (Ricky Martin – Livin‘ la vida loca) – Martin predikoval, že to bude katastrofa. I veru bola. Menovite Katastrofa večera. Už výber zaváňal sabotážou – na pesničky, ktoré vyžadujú nefalšovaný vysokooktánový temperament, Martin jednoducho nemá. Plne súhlasím s Rytmusom – otvorili sa dvere a na javisko vyšiel stratený chlapec. A ešte k tomu spieval falošne.

Martin Harich (Mika – Grace Kelly) – Záverečné vystúpenie bolo plné nečakných elementov. Výber, francúzština, okuliare, pozoruhodný tanec s priam divadelnými atribútmi, skrátka Martin dostal všetko na odpútanie pozornosti od faktu, že tú pesničku neutiahne, ani keby sa na mieste vykastroval. Niečo z toho zužitkoval, takže výsledok nebol až taký príšerný, ako ho zhodnotil Pali.

Simona dotancovala

Redukujúci sa počet finalistov okrem iného priniesol strašnú rozťahanosť prenosov a neúmerné rozvrhnutie reklám. V nedeľu sme sa dožili toho, že nastal reklamný predel ešte pred tým, ako prvý finalista vôbec otvoril ústa. Naozaj buďme radi, že na budúci týždeň už budú spievať po dvoch pesničkách, lebo už naozaj by to bolo trápne.

Ale rockové kolo už len z hľadiska uvidí Simona Fecková. Nie je to žiadne prekvapenie, Simona svoj potenciál akoby nevedela zúžitkovať. Alebo ju zväzovala tréma – labutia pieseň znela omnoho lepšie ako v súťažnom kole.

Odišla teda posledná Slovenka a ani to nemožno považovať za nespravodlivé, i keď predsa by som možno zauvažoval, či prednostne neposlať domov niekoho iného. Zo Slovenska ešte ostali dvaja bojovníci, takže snáď sa tam ešte udržia. A keďže rockové kolo býva, čo sa kvality týka, tradične lepšie ako tanečné, hádam sa môžeme tešiť.