ČSS 2.0: Pred finále

Utorok, deň, ktorý je o čosi lepší ako pondelok. Nielen pre nás, pracujúcich, ale aj pre účastníkov a štáb okolo Česko Slovenskej Superstar. A utorok je práve deň, keď sa vraciame k milej tradícii tejto stránky, rozoberaniu finálových kôl, jedovitým poznámkam, nemilosrdnej kritike, búrlivému potlesku, skrátka ku všetkému, čo v nedeľu a pondelok stálo za pozornosť. Alebo aj nestálo. Takže počnúc dneškom si až do trpkého konca môžete s nami porovnávať dojmy, súhlasiť a nesúhlasiť, obzvlášť, ak niečo nepekné povieme na vašich miláčikov.

 

No a nezanedbateľnou výhodou je tiež fakt, že Superstar nemusíte ani pozerať, s našimi súhrnmi budete dokonale v obraze a spoločensky in. Teda v kruhoch, kde sa povedomosť o Superstar vyžaduje. Ak ste sa ocitli v spoločnosti, kde patrí k bontónu ohŕňať nosom nad touto súťažou a celkovo pokleslou televíznou zábavou, rozhodne sa nepriznávajte, že čítate o niečom takomto vulgárnom!

Po ročnej pauze

Pauzu nemala ČSS, pauzu som mal ja. Vôbec netuším, ako vyzerala táto súťaž vo svojom premiérovom ročníku, akurát viem, že víťazom sa stala akási nudná persóna a na druhom mieste skončila nejaká šmajda, čo prednedávnom trhala z Adely blúzku. Čo, iste uznáte, bolo dôvodom na značnú skepsu voči tejto show.

Porovnávať môžem teda len s tromi ročníkmi slovenskej Superstar a možno by som ani nemal, ale tomu sa človek nevyhne. Najvýraznejšou zmenou je samozrejme striedanie na poste moderátorov. Pyca a Adelu nahradili Leoš Mareš a Tina. Hm. Mužská časť dvojice na mňa pôsobí nejednoznačne. Niekedy robí lacnú estrádu a z miery ma vyvádzajú jeho vtipy. Niekedy sú podané tak subtílne, že potrebujete IQ nad úrovňou hlávkového šalátu, aby ste ich pochopili. Lenže ak máte IQ nad úrovňou hlávkového šalátu, nepripadajú vám vtipné.

Na druhej strane niekedy zase odpáli šrapnel na javisku, viď jeho slávne „jebe“ v priamom prenose. Celkom náhodou o 22:06. Kontroverzia za každú cenu?

Naopak Tina vyšla ako pozitívne prekvapenie. Prirodzená, nesmierne príjemná a jej obrazové a zvukové parametre mi nesmierne vyhovujú. Nesnaží sa byť druhou Adelou, postavená je do polohy tej dobrej, ochrankyne súťažiacich pred zlou porotou, žehličky drsných hodnotení. Pritom sa jej darí aj v improvizácii, keď dokáže veľmi pohotovo a vtipne reagovať. Niekedy tuším prekvapí aj samu seba.

Nie, Leoš a Tina nie sú druhí Pyco a Adela, ale tak je to dobre. Tí dvaja boli osobití, geniálni a tancovali. Neviem si predstaviť, ako mohla fungovať Adela s Leošom vlani. Asi obaja trpeli. A diváci s nimi. Súčasná konštelácia je vyrovnanejšia a hoci kvality pôvodného dua nedosahuje, možno je to aj lepšie. V doterajších ročníkoch totiž boli epizódy, keď moderátori boli to jediné, na čo sa dalo pozerať a počúvať.

Popravčia čata

Menilo sa, samozrejme, aj zloženie poroty. Jedinou stálicou ostal Paľo Habera, ktorý však avizoval, že viac sa na Superstar podieľať nebude. Je to škoda. Keďže sedel v porote doteraz každého ročníka, stal sa akýmsi profesionálnym porotcom a nepísanou autoritou. Po zatmení zmyslov, ktoré ho postihlo v druhom ročníku slovenskej Superstar je opäť vo forme a párkrát som sa pri jeho hodnotení súťažiacich pristihol, že opakuje moje myšlienky. Neviem, či to znamená, že aj ja už môžem ísť robiť porotcu. Asi nie.

Skúsenou porotkyňou je aj Gabriela Osvaldová, ktorá ako jediná z kvarteta hodnotiacich nie je aktívnou speváčkou. Napriek tomu má uši dobré, navyše ovláda jemnú iróniu a aj tie najdrsnejšie hodnotenia dokáže podať s noblesou, no pritom nezakryto a bez dvojzmyslov.

Speváčka Helena Zeťová je výrazná najmä svojím zovňajškom a z poroty je najhebkejšia. Kým nemusí, nič zlé nepovie a viac ako na spev sa tuším sústreďuje na to, ako kto vyzerá. Možno by nebolo od veci uvedomiť si, že nie sme na súťaži Miss, ale Superstar. Či čo.

Do poroty tento rok naverbovali Rytmusa a dokonca sme sa dozvedeli, že sa volá Patrik Vrbovský. Jeho úlohou je byť kontroverzný a keď to preženie, zase ho nainštruujú, aby ubral. V zostrihoch pôsobil miestami k veci, v priamych prenosoch to už také ružové nie je. Ale svoju funkciu plní a keďže porota je v programe už len ako dekoračný prvok, môžeme občas len trpiteľsky pozdvihnúť oči k nebu a sem-tam prekvapene potriasť hlavou, keď niečo trafí. Podstatné je, že Rytmus sa baví. A teda on sa baví. Kráľovsky.

Dvanásť statočných

Po nesmierne (aj na pozeranie) náročných výberových kolách a semifinále sa sformovala skupina dvanástich mladých ľudí, ktorí budú bojovať o titul druhej česko-slovenskej superstar. Chvíľu to vyzeralo všelijako, keď hrozilo, že do finále postúpia arogantný pozér, importovaný Teletubby, či ambiciózna dievčina, ktorá pri vyšších tónoch znela, akoby ju škrtili a pri nižších akoby sa dusila z vlastnej iniciatívy. Prežitie silnejších je však pravidlom aj v televíznych súťažiach, a tak dvanástka finalistov vyzerá takto:

Celeste Buckingham postúpila s pomerne odretými ušami. V žilách jej prúdi krv zmiešaná snáď z celého sveta, vyzerá dobre a obstojne spieva. Ak sa však na vekovom, pohlavnom a inteligenčnom zložení hlasujúcej verejnosti nič nezmenilo, môže si držať v hotelovej izbe kufre zbalené. Čoskoro ich bude potrebovať.

Simona Fecková má zaujímavý hlas, bude mať problémy s výberom vhodných piesní a z trojice Sloveniek sa asi udrží najdlhšie. Čo však nebude až tak dlho, lebo, priznajme si, devy slovenské všeobecne síce zaujali vzhľadom, ale spevácky sa príliš nevytiahli.

Gabriela Gunčíková má hlas ako cirkulárka – v tom najlepšom slova zmysle. Napriek všetkým predpokladom k rocku sa bráni zaškatuľkovaniu – a dobre robí. Som na ňu zvedavý. Uvidíme, ako ďaleko to potiahne. Zatiaľ totiž nič významné nepokazila.

Alžběta Kolečkářová je samorast s veľkým hlasom, zatiaľ moja osobná favoritka. Súhlasím s Rytmusom, podľa ktorého takto nejako vyzerá človek, čo zjedol spev. Prognóza jej ďalšieho postupu je zaujímavo neistá, nakoľko veľa závisí na tom, kto vypadne a kto po vypadávajúcich bude preberať hlasy.

Klaudia Pappová si pravdepodobne dá preteky so Celeste, ktorá sa poberie ako prvá. Hoci spieva pekne, akosi ma ničím výnimočným neoslovuje.

Monika Povýšilová je u mňa v podobnej kategórii ako Celeste a Klaudia, akurát že spieva o triedu lepšie. Nijako výrazne mi neprekáža a nijako zvlášť ňou nie som unesený.

Lukáš Adamec spieva zaujímavo, je to chlap so všetkým, čo k tomu patrí, až to občas zachádza do drevorubačstva. No, prečo nie. Robo Šimko to svojho času dotiahol až na tretie miesto.

Martin Harich v súboji o post sladučkého finalistu porazil Noaha a je tam. Na svoj vek má slušne dozretý hlas a kačičky (pre neznalých – hudobne hluché pubertálne dievčatá grupujúce sa pod pódiom) pištia takmer v ultrazvuku. Mňa príliš nebaví.

Martin Kurc je ďalší čierny kôň s nepredpovedateľným osudom. Dobrý spev a pôvabný vzhľad na druhej strane vyvažuje určitý nedostatok niečoho skutočne osobitého.

Matej Piňák ho preto môže veľmi rýchlo zo súťaže vyradiť. Okrem hlasu a zjavu má totiž Matej aj cieľ, prirodzený cit pre pódium a jednoznačne je to materiál pre showbiznis.

Michal Šeps (na obrázku vľavo) je najvýraznejšou postavičkou finálovej dvanástky. Lenže to je práve chyba – je postavičkou. Spevácky sa na kolegov nechytá a jeho utkvelá fixácia na reggae ma prestala baviť veľmi rýchlo. Ostáva len čakať, kedy jeho fanúšikovia v jeden týždeň uprednostnia minutie vreckového na marihuanu pred úhradou faktúry za mobil.

Petr Ševčík má výbornú techniku, skvelý hlas a príťažlivý biceps. Vizážisti urputne pracujú na tom, aby toho nenápadného chlapca trochu znápadnili. Petr je horúcim kandidátom na obeť tzv. Tomečkovho syndrómu – veľký favorit vypadne v polovici, pretože mu ľudia nebudú posielať hlasy v presvedčení, že to nepotrebuje.

Kocky sú hodené, hymna sa už nahráva, bulvárne denníky ostria perá a dočasne budú ochotní odsunúť Šeherezádu z titulných strán. Cirkus zvaný Česko Slovenská Superstar vstupuje do poslednej fázy.