Kolo duetov v šiestom pokračovaní spevnej vyraďovačky známej ako Slovensko hľadá Superstar bolo kolom miernych prekvapení i značných sklamaní. Rýchlo musím dodať, že sklamanie mi v žiadnom prípade neprivodili moderátori. Áno, hneď na úvod adorácia, ako sme si už zvykli. Nemienim sa toho zvyku vzdať. Myslel som si, že z témy dvojice nemôžu moderátori nič zábavné vytĺcť. Omyl. Etuda na tému rozhádanej moderátorskej dvojice bola opäť skvelá. Síce nechápem, čo s tým mali spoločné školské rovnošaty, ale tiež nemusím rozumieť všetkému…
Historický okamih nastal – nedokážem udeliť titul Hlod týždňa. Pritom kandidátov bolo nespočet. Do súboja vážne zasiahol aj sám veľký predseda poroty Laco Lučenič: V muzikáli som ešte nehral, počkám, až urobia Matuzalema. Alebo: Malo to zvláštne čaro, ako keď Laurel a Hardy hrajú Romea a Júliu. To asi nebola pochvala, či áno? Pozadu neostal ani Pycov komentár k vzhľadu Bažíka so Štroffekom: Vyzeráte ako Modern Talking po faceliftingu.
Treba povedať, že tentoraz bez kandidatúry ostal Paľo Habera. Naopak. Už by som sa zaobišiel bez jeho večného uisťovania, že aký je prísny a nezaujíma ho, čo píšu novinári a on si bude stále hovoriť svoje a kašľať na celý svet, bla, bla, bla…
No ale dosť bolo sprievodných javov, pristúpime k ďalšiemu odrovnaniu jedného z našich muzikálnych černoškov.
Šesť maličkých černoškov vyberalo med…
Mária Bundová a Peter Cmorík – Eufóriu porotcov z tohto vystúpenia nezdieľam, ale kritiku si určite nezaslúžia Mária s Cmorom. Nohy im podlamoval impotentný aranžmán pesničky, ktorá si rozhodne zaslúžila lepší kabát. Zvuk ako z detského syntetizátora bol však pre moje uši tak rušivý, že takmer zabil všetky klady dvoch najlepších spevákov v tomto ročníku. Večná škoda.
Barbora Balúchová a Ivan Štroffek – Sekera na Barborin ladný krk za angličtinu tentoraz odo mňa dopadne nemilosrdne: Čo keby sa tak okrem melódie držala aj textu? V prípade Everything burns ma jej svojská textová improvizácia neznesiteľne rušila. Neprevážil to ani hudobný zážitok – bolo to totiž vlažné ako mliečko na dobrú noc. Úplne bez energie. Anastasia s Benom Moodym by si mohli pohŕdavo odfrknúť. Určite to nebolo odspievané zle, ale ja som čakal niečo výborné. Moja chyba?
Peter Bažík a Martin Krausz – Kto by čakal, že táto dvojica sa stane hrdým držiteľom titulu Katastrofa večera, mýlil sa. Vrátane mňa. Chalani sa vybláznili, dobre to mali nacvičené, vrátane choreografie. Pôsobili ako členovia dvoch rozličných kapiel, ktorí sa stretli na javisku a trochu si zablbli s pesničkou, ktorá duetom nikdy nemala byť. Mne to nevadilo. Jasné, že ani jeden z týchto dvoch sa ani zďaleka nechytá na ostatných spevákov, ale v tomto prípade mi to nevadilo.
Mária Bundová a Martin Krausz – V tejto dvojici jasne vynikol kvalitatívny rozdiel oboch spevákov, no napriek tomu boli obaja dosť dobrí na to, aby neuveriteľne prefláknutá Time Of My Life znela dobre. Martin šiel občas mimo, ale treba povedať, že vzhľadom k výsledku mu to odpúšťam.
Ivan Štroffek a Peter Bažík – Elton John a Blue versus Štroffo a Bažík? Ale prosím. Prekvapene som zistil, že keď sa Ivan neštylizuje do polohy tvrdého rockera, spieva mu to omnoho lepšie. Keď v druhej polovici zase začal tlačiť na pílu, z ktorej odlietali krvavé chuchvalce, už to zase znelo zle. Potom sa opäť ukáznil a koniec bol harmonický. Bažo sa zase držal hlasu spolovice vykastrovanej chlapčenskej skupiny, ale on už asi iný nebude.
Barbora Balúchová a Peter Cmorík – Neviem, či za to mohli zvukári, ale Barbora sa v refrénoch úplne pod Cmorom strácala. V tomto duete však bolo presne to, čo mi chýbalo v pri spoločnej piesni Barbory a Ivana – energia, intenzita, naliehavosť.
Mária Bundová a Peter Bažík – Mária opäť prevalcovala slabšieho speváka tak, že sa týždeň nepozviecha. Trištvrte tónov, ktoré Peter vypustil, boli falošné, až z toho okná praskali. Celkovo to vyzeralo, akoby si hviezda svetového formátu na koncerte vytiahla z publika fešáčika, ktorému sa podlamujú kolená, ale statočne sa snaží splniť svoj životný sen, zaspievať si so svojou obľúbenou speváčkou.
Barbora Balúchová a Martin Krausz – Rozhodne to bolo lepšie ako rovnaká pesnička v podaní iných interpretov v SHS vlani. Čo nie je také umenie, keď si spomenieme, kto to bol. Ale vážne: výborný výber a v podaní Barbory a Martina slušný výkon. Môžu sa porotcovia hádať, kto bol falošnejší a kto koho ťahal, znelo mi to dobre.
Peter Cmorík a Ivan Štroffek – Takáto konštelácia je zjavne koncertom pre šmirgeľ a karbobrúsku, moje uši však neprotestovali. Dokonca som ochotný súhlasiť s Paľom, že Cmora mali diskvalifikovať pod nejakou hlpou zámienkou, pretože je absolútny profík. Ivan ťahal za ten povestný kratší koniec, ale však niekto musí. Ovácie publika sa mi však javili skôr ako výsledok davovej psychózy, napokon, ako priami svedkovia finálových večerov tvrdia, počuť tam prd. A Paliho ocenenie Štroffeka ako jedného z dvoch najlepších spevákov mi spôsobilo intenzívny pocit, že niečo nie je v poriadku s realitou.
…včela bodla jedného, ostalo ich päť
A tým neopatrným sa stala Barbora. Trochu ma to mrzí, pretože to znamená, že normalizácia pomerov v SHS nepokračuje. Zdieľam zdesenie niektorých ľudí, ktorí sa začínajú obávať, že napokon Bažík vyhrá Superstar a zhovädí Slovensko pred celým svetom. Myslíte si, že preto začnem hlasovať? Nuž, nie. Až tak mi na tom nezáleží.
Nie som sám, tak sa mi vidí. Ako už naznačuje výrazne nižší počet hlasov oproti vlaňajšku, do tohto ročníka hlasujú predovšetkým pipinky hlasujúce za každých okolností. A tie, prirodzene, hlasujú za svojich fešáčikov, aj keď spievajú falošne, ale čo už, keď sa tak sladko usmievajú…
Článok bol súčasťou pôvodných HyeNovín v rokoch 2005-2008