Súťaž Slovensko hľadá Superstar je nevyspytateľná ako život sám. Ukázala, že netreba čakať na onen svet, aby sa poslední stali prvými a naopak. Piatkové kolo malo potenciál byť jedným z najlepších, podobne, ako to bolo vlani. Nakoniec nebolo až také dobré, ale zato prinieslo niekoľko slušných prekvapení. A veľmi poučných prekvapení, ktoré nám ukázali, že čokoľvek môžeme očakávať, život prinesie nakoniec aj tak niečo neočakávané. Napríklad dvojicu moderátorov na nafukovacom člne, ktorí sa na pódium priplavili po mori publika. A to nebolo to jediné, čo nám predviedli.
Ach jaj, zase som sa zvrhol k nekritickej adorácii? A čo ja za to môžem, keď ich oboch jednoducho musím milovať? Kto by odolal Adelinej hrive a Pycovým tetovaniam? Existuje niečo pôvabnejšie, ako táto dvojica, ležérne posedávajúca na motorkách namiesto na obvyklých barových stoličkách? Kto by sa ochotne nevrhol pod pódium, aby ich zachytil, keď predvádzajú stage-diving? Som rád, že sa dostali v zdraví naspäť na pódium a neroztrhalo ich rozvášnené publikum.
Moderátori a Paľo Habera rozbehli okrem toho vyrovnanú a skutočne ťažko rozhodnuteľnú súťaž o titul Hlod týždňa. Nakoniec, veľmi tesne zvíťazil protivný porotca s výstižným opisom Štroffekovho kabáta: „Vyzeráš ako Dracula z Východného Nemecka.“ Ale vážne, ak to takto pôjde ďalej, najmem si niekoho na prepisovanie všetkého, čo v SHS odznie. Čo veta, to perla. Pri takomto postupe sa raz stane, že titul neudelím…
Spievajme Aleluja a bude nás pri tom počuť, nakoľko si zvukári konečne vstúpili do svedomia a konečne sa to dalo počúvať. Fajnšmekri možno trpeli, ale mne stačilo, keď zvukári nikoho nepochovali pod kapelou a moderátorov sme počuli presne vtedy, keď sme ich počuť mali. A čo sme to teda vlastne počuli v podaní spevákov? Hľa, značne tvrdé rockové hodnotenie rockového kola.
Sedem malých černoškov zasadlo si jesť…
Peter Bažík – Možno za to môže jeho výzor stredovekého vokalistu castratum, ale stále mi to pripadalo ako paródia na rock. Neviem, či to bolo falošne ako divá sviňa, ako to povedal Pali, mne to tak tragicky neznelo, teda až v rekapitulácii, ktorá, ako vieme, ide z generálky. V každom prípade, hlas by som Petrovi neposlal ani v prípade, keby som bol na odosielaní SMS do SHS závislý. Čo teda skutočne nie som. Petrovo vystúpenie nemalo gule, čomu sa vlastne nemôžeme čudovať, keď mal doslova a do písmena päť minút pred kolapsom.
Mária Bundová – Možno to s rockom nemalo spoločné veľa, no Mária sa snažila zo všetkých síl, aby to aspoň tak vyzeralo, keď už to tak neznelo. Totiž to znelo ako totálne, čistokrvné a fantastické blus v podaní speváčky, ktorá má talentu od Boha toľko, že by mohla rozdávať po fúrikoch a stále by jej ostalo dosť na to, aby prešťala väčšinu našich speváčok. A to vraj bola chorá. Napriek tomu rovno poviem, že pre mňa bola najlepšia v rockovom kole.
Martin Krausz – Krausz a rock – to znie ako spoľahlivý recept na Katastrofu večera. Lenže prekvapko – tentoraz to nebolo také príšerné, ako dosiaľ a ako sa dalo čakať. Na konci nestíhal s dychom ani s ničím iným, ale na rozdiel od uhladeného Bažíka to malo aspoň náznak testosterónu. Škoda, že to miestami bolo falošne tak, že slonom by sa z toho zrolovali uši. V tomto ohľade boli porotcovia k nemu zbytočne zhovievaví a viac sa zamerali na kritiku umelohmotného spevu. Pritom práve v piatok sa podľa mňa Martin snažil, aby to tie gule malo.
Peter Cmorík – Výber skladby ma vyslovene sklamal. Bryan Adams nie je to, čo si predstavujem pod pojmom rock a v prípade Cmora by som skutočne čakal niečo iné. Mám dokonca pocit, že to v tomto prípade celkom odflákol. Alebo nad ním zvíťazila samotná pesnička, ktorej ani treštiace gitary a chrapľák nepomohli zbaviť sa akejsi nerockovej uhladenosti, škaredo evokujúcej zasranosť osemdesiatych rokov. Nesúhlasím tentoraz s porotou, podľa mňa zbytočne nadšenou. Jemnú Haberovu kritiku by som preložil ako jeho životné sklamanie, ktoré si ešte Pali nepripúšťa.
Petra Kepeňová – Opäť to nemalo veľa s rockom, ale Petra pokračovala v zdolávaní prekážok väčších ako ona sama. Aj druhá vážna adeptka ušla nepeknému titulu Katastrofa večera, a to dokonca so značným prehľadom. Určite to nebolo najlepšie vystúpenie večera, pretože falše som počul celkom jasne. Opäť protestujem proti Haberovmu sprdungu, ktorý tentoraz smeroval dosť zákerne na samotnú spevácku podstatu nebohej Kepeňovej. Keďže ju takto deptá neustále, ťažko môže očakávať, že sa nejako zlepší.
Barbora Balúchová – Na moje osobné veľké prekvapenie sa mi Barbora vyslovene páčila a keď prvý raz odpálila refrén, až som zdvihol hlavu od monitora. Zvyšok bol tiež na úrovni. Barbora si vzala k srdcu výčitky z minula, keď ju kefovali za plastikový prejav a vrazila do pesničky toľko feelingu, že ju to u mňa katapultovalo na jednu z popredných pozícii toho večera. Čo dodať – zatiaľ je progres poriadny a dúfam, že Barbora si tento vývoj udrží a dočkám sa toho, že práve ona bude tou štvrtou do záverečnej veľkej štvorky. Ale – vážne – fakt by si mala dávať pozor na text. Miestami to divno pôsobilo.
Ivan Štroffek – A je to tu, drahí rockeri. Posledný, od ktorého by som to očakával. Úprimne: myslel som si, že Ivan má potenciál v rockovom kole vypáliť rybník Cmorovi. Myslel som si, že s Livin‘ On the Edge bude Štroffo totálny king večera a Incheba z jeho výkonu spadne do ruín. Nebol som sám, ako nasvedčuje aj jeho zaradenie na koniec finálového večera. Čo nám z tohto očakávania ostalo? Nuž, titul Katastrofa večera. Sám neverím, že to píšem, ale moje vlastné zdesenie ma presviedča, že veru áno. Ivan zabúdal spievať a namiesto toho tam bolo nezvučné a nevhodné chrčanie. Ukázalo sa, že Julo Viršík je fakt hluchý ako poleno a pevne dúfam, že keď si Ivanovo vystúpenie pozrie v sobotňajšej repríze, dva týždne bude chodiť kanálmi. Absolútne súhlasím s dvomi H v porote: bolo to teatrálne. Tvrdosť, ktorá mala byť kulisami či doplnkom k spevu, sa stala jediným obsahom Štroffovho vystúpenia, a veru to bolo veľmi zlé.
Jeden z nich sa zadrhol, ostalo ich šesť.
Tak sa antifanúšikovia i porota dočkali. Petra Kepeňová konečne vypadla. Nuž, ťažko sa rozhorčovať nad tým, že Slovensko je hluché. Petra sa vo finálových kolách príliš neblýskala a neustály tlak okolia jej podkopával i tak neisté nohy. Rockové kolo bolo pre ňu už priveľkým sústom a možno aj s trochou úľavy sa tak s celou súťažou rozlúčila. Žeby sa začalo s normalizáciou pomerov a na budúci týždeň vyletel Krausz či nebodaj Bažík?
Rockové kolo nás poučilo, že ťažko predpovedať. Ako sa ukázalo, dvaja favoriti, od ktorých sa očakávalo, že vynesú úroveň rockového kola do nadoblačných výšok, sklamali. Cmoro to odflákol, Štroffek zbastardil. Dve vyslovene nerockové dievčiny zase zvíťazili na celej čiare. Najlepším výkonom večera bola pesnička, ktorá k rocku možno trochu pričuchla. Hovorím, život je nevyspytateľný…
Článok bol súčasťou pôvodných HyeNovín v rokoch 2005-2008