Tak sme sa dočkali a v piatok sa na obrazovkách objavilo prvé živé vysielanie Slovensko hľadá superstar, pre účely ďalšieho použitia v článkoch skrátené na SHS. Tvorcovia mali nezávideniahodnú úlohu: všetci budú porovnávať druhý ročník s prvým. A porovnávať nielen finalistov, ale aj celú show a jej jednotlivé komponenty. Preto predviedli aj zopár inovácií a zrušili reklamy. Poďme sa teda do tvorcov pustiť bez milosti. Dôkladne preperieme všetko od začiatku do konca, zľava doprava, zhora, zdola.
A začína show!
Ako sa patrí, začneme moderátormi. Predviedli sa v najlepšej forme, plní energie, uvoľnenosti a navyše boli až neobvykle sexi. A Adela ani raz neuletela niekam, odkiaľ by ju jej kolega musel krvopotne zachraňovať. Som rád, že nedali na zlé jazyky a naďalej predvádzajú svoje tanečky. Pyco sa takmer minul povolaním – pohyb má na jednotku.
Adela si odnáša cenu Hlod večera za svoj komentár k plyšákom: „Ružová sova. Kam ten svet speje?“ Moderátorka s najkrajšími nohami v celej Inchebe si zároveň zaslúžila cenu Brept večera za vetu: „Mala si standby ovation…“
Hneď na začiatku sa udeľovala Divoká karta, o ktorú bojovali Alexandra Okálová a Petra Kepeňová. Predseda poroty, božský Laco Lučenič predniesol verdikt: jedenástou finalistkou sa stala Petra. Sem už smeruje moja prvá výčitka: je to show, mohli ich trochu podusiť vo vlastnej šťave, mohli sa ich niečo opýtať, aby tam nestáli tak osamotene. Už počas vyhlasovania divokej karty sa v plnej ohavnosti predviedli problémy so zvukom, ktoré nie a nie pominúť – čo zvukári robili doteraz? Načo bola generálka?
Riaditeľ STV Richard Rybníček stopol reklamy počas prenosov SHS, ale otravné predely ostali, na dôkaz, že prenosy nevyhnutne potrebujú prestávky. Aby boli čo najotravnejšie, nejaký sadista angažoval jednu z najtragickejších postáv slovenského televízneho trhu – Petru Jurinovú. Odporúčam ju čo najskôr stiahnuť z tohto programu, alebo ju aspoň stiahnuť spomedzi divákov, pretože skôr či neskôr sa stane obeťou lynčovania. A kto sa k nej nedostane, ten bude aspoň nahlas skandovať.
Bolo nás jedenásť…
Vizážisti sa tento rok príliš nevytiahli. Po divokých kreáciách z minulého roka nie je ani stopa, zato tu máme opačný extrém: všetci boli takí zmoderovaní, až zosiveli a poniektorí vyzerali, akoby ich stiahli rovno z ulice. Niektorí finalisti by vizážistov pokojne mohli zažalovať, pretože sa ich snažili verejne znemožniť. Inak si tie svetríky neviem vysvetliť. Ale aby sme sa nevenovali iba vizáži, poďme k spevu:
Martin Krausz – Možno to bolo technicky fajn, ale mne to nešlo do uší. Martin nie je rockový spevák a nezamaskuje to, aj keď sa veľmi snažil. Chýba mi pri ňom charizma, je umelý a zaspievať Red Hot Chilli Peppers bol omyl.
Matej Koreň – Opäť prvý dojem zabralo hodnotenie zovňajšku: jeho doterajší strapatý účes mu sedel viac. Zrazu bol taký uhladený, čo mi pri ňom nepasuje. Našťastie, jeho prostý šarm prebije akékoľvek žehliace pokusy vizážistov. Čo sa spevu týka, viditeľne ho baví, ale aj moje uši zachytili miesta vedľa. Matejovi zjavne chýba cvik, musí sa vyspievať, ale talent rozhodne má.
Lenka Kvaková – Výber pesničky od Celine Dion som pri Lenke fakt nečakal, ale prevedeniu ťažko možno niečo vytknúť. Keby mi to znelo z rádia, ani nezistím, že to nie je profesionálna speváčka, Lenka má to, čo chýba Matejovi – vyspievanosť. Haberovo i samotné Lenkino hodnotenie ma prekvapilo. Asi nemám sluch, ale tiež za to nie som na rozdiel od Paľa platený.
Jakub Petraník – Možno to bol iba nevhodný výber pesničky, ale vôbec ma to nezaujalo. Jakub má navyše príšerné sykavky, ktoré pôsobia rušivo. Akoby sa pokúšal získať miesto speváka v gay bare. A nech neodvráva porote!
Peter Cmorík – Tu niet čo vyčítať. Spieva ľavou zadnou a skvele sa to počúva. Len mám obavy, aby neskončil ako vlani Samo Tomeček – jednoznačný favorit, ktorému postupne prestanú posielať hlasy, lebo nikto nemá pocit, že by bolo treba. Otázka do pléna: prečo ho preboha nafarbili na hnedo???.
Barbora Balúchová mi pripadá ako zdatná imitátorka. A hoci vieryhodne imitovať Whitney Houston je dobrý výkon, v Barborinom prípade mi nesmierne vadí nedostatok vlastného vkladu. Hoci je nesmierne sympatická, oproti ostatným dievčatám nemá nijako osobitý hlas a stále mi pripadá, akoby do finálovej jedenástky nepatrila.
Richard Vida – Spev bol trochu udýchaný a ja osobne tú pesničku nemám rád. Richardov hlas mu však zaisťuje širokú použiteľnosť, tak snáď nabudúce ma zaujme viac.
Ivan Štroffek bol jediným, ktorému vizážisti neublížili. Jeho spev sa mi na rozdiel od pamätnej Druhej šance miestami nezdal, miestami som ho počúval zaujato. Ivan je však celkom určite najoriginálnejší a najzaujímavejší zjav tohto ročníka a chcem ho ešte vidieť v ďalších kolách, aby som si na neho utvoril nejaký zásadnejší názor.
Mária Bundová ma nemilo prekvapila. V jej vystúpení mi veľmi chýbala energia, ktorú si tá pieseň vyžaduje. To je asi jediná výhrada, ktorú voči nej môžem mať. Spievať babizňa vie a ešte ju chcem vidieť a počuť aj v ďalších kolách.
Peter Bažík – Opäť nemastné-neslané vystúpenie a falošnosti som počul aj ja. Keď si k tomu prirátam imidž vzorného debilka zo základnej školy, Peter sa v mojich očiach presúva na najspodnejšie priečky pomyselného rebríčka.
Petra Kepeňová – Pokiaľ je Saša Okálová škodoradostná, musela sa v zákulisí prechichúňať až k inkontinencii. Viem si predstaviť to zdesenie poroty, keď sledovala Petrino vystúpenie. Napokon ju jednotliví členovia spražili tak, že moderátori boli chvíľu v pomykove a nevedeli, ako narýchlo situáciu zachrániť. Nečudo. Petra sa tackala po javisku a vyzerala, akoby tú pesničku mala kedysi nacvičenú a teraz sa na tie časy snaží úporne spomenúť. Použila dokonca Miklovo gesto s natiahnutím mikrofónu k publiku, fujto! Petra určite spievať vie, ale milosti sa odo mňa dnes veru nedočká. Je to prekvapivé, ale neostáva nič iné, len súhlasiť s Paľom: tú pesničku nech nikdy viac nespieva…
…už nás je len desať
Rozhodnutie som si pozrel v repríze, pretože nie každý má dosť síl, aby čakal pol hodiny po ohlásenom začiatku. Samotný program priniesol jedno zbytočné vystúpenie Martina Kelecsényiho, obrovskú radosť v osobe navrátivšej sa notárky Ireny Bošanskej (Bošanská, roztoč to!!!) a značné prekvapenie v podobe vypadávajúceho.
Moderátori namiesto avizovaného naťahovania hneď zobrali do parády Lenku, trpiacu totálnym záchvatom nedostatku sebavedomia. Pokojne povedala, že to v piatok zmrvila najviac ona. Okrem nej si to však nemyslí asi nikto. V každom prípade však dostala najmenej hlasov a so súťažou sa rozlúčila.
Neviem, či Adelino ťažko skrývané prekvapenie bolo nad Lenkou, alebo nad celkovo malým počtom poslaných esemesiek. Zdá sa, že oproti predchádzajúcemu roku je toto dôsledok vcelku dobrej jedenástky, kde je však málo kontroverzných typov, čo by podnecovali ľudí hlasovať – za nich alebo za iných, aby ten dotyčný už vypadol.
A tak nám skončil prvý týždeň finále SHS. Som úprimne zvedavý, ako to pôjde ďalej. V každom prípade dúfam, že sa spamätajú zvukári a vizážisti, Jurinovú odošlú na veľmi dlhú služobnú cestu a niektorí finalisti sa prebudia a zabojujú niečím kvalitným.
Článok bol súčasťou pôvodných HyeNovín v rokoch 2005-2008