Kde sa vzalo toľko džavotavých detí? Vyšlo slnko, rozkvitlo leto. Každý si ho nahlas slastne užíva. A vôbec sa za to nehanbí.
Pani sedí pri Dunaji a umelohmotnou lyžičkou škriabe zmrzlinu z veľkého karamelového kornútka. Prečo mám pocit, že sa pri tom potichu usmieva?
Milenci na zábradlí nepotrebujú komentár. Vrabčekovia na pokosenej slabo zelenej tráve. Roje cyklistov, bežcov a korčuliarov. Babky kamošky vytiahli rúž, krémové sako a slnečné okuliare. A príjemne si spestrujú horúci podvečer.
Šplechot fontán ľahko zanikne v ústach kamarátok, starcov, žiakov a manažérok. Kvety, minisukne, ružové tielka, ľadové kávy, spotené chrbty, psy, sandále, holuby, kofola a chutne natiahnutí bezdomovci na lavičkách. Viac hluku, viac ľudí, viac života. Mesto nasiaklo žltým jasom a čistým obrazom.
Tak ignorujme cmukanie z tepla a vyžmýkajme z neho čo najviac. Kým nám Mokrý s poriadnou dávkou guráže neoznámi koniec čistým dňom a tyrkysovej oblohy.
Článok bol súčasťou pôvodných HyeNovín v rokoch 2005-2008