Septembrové zmeny v bratislavskej mestskej hromadnej doprave zdvihli vlnu kritiky aj potlesku. Priznám sa, že mne vyhoveli – na mojich trasách zaviedli kĺbové autobusy a zlepšili sa aj časy premávky a intenzita spojov. Patrím skrátka k tej spokojnejšej menšine. Pozastavil som sa však nad niečím iným – cestujúci hromžia na skrátenie liniek a zvýšenie potreby prestupovať na každom kroku. Dopravný podnik obyvateľom odkázal, že to je moderný spôsob cestovania: nie dlhé trasy, ale kratšie a efektívnejšie linky, ktoré umožnia obetiam MHD vyskladať si čo najkratšiu trasu.
Znie to logicky – na preskáčku prejdem kratšou trasou za kratší čas, ako by som obchádzal polovicu mesta priamym spojom. Lenže ako dobre vieme, teória a prax sú niekedy diametrálne odlišné – a v prípade bratislavskej dopravy to platí dupľovane.
Na papieri to vyzerá dobre. Zadanie praktického príkladu: potrebujem sa dostať z Riazanskej na autobusovú stanicu Mlynské nivy. V dopravnom sedle, dajme tomu, že vyrazím o desiatej. Električka číslo 5 ma dovezie na Račianske mýto, kde mám na prestup pohodlných sedem minút – to je dôležité, pretože výstupište električiek a nástupná zastávka smerom na Nivy sú napriek rovnakému názvu dobrých dvesto metrov od seba a v ceste sú tri semafory. Celá cesta mi tak trvá v tomto prípade 16 minút.
Naproti tomu, priamy spoj, linka číslo 50, putuje z Kukučinovej na Nivy plných 24 minút. Neúmerne veľa, keď si zoberiete, ako je to blízko.
Ibaže – v praxi to už takto nefunguje. Dopravný podnik totiž nemôže zaručiť, že sa vami vybraný spoj naozaj dostaví v žiadanom čase. A on sa ani nedostaví. Kým vo včasných ranných hodinách to ešte ako-tak ide, neskôr v špičke je už situácia katastrofálna a popoludní je to snáď ešte horšie.
Meškajúce a vypadnuté spoje majú za následok tlačenice a zhlukovanie jednotlivých vozidiel. To je asi to najhoršie, čo sa môže stať. Tak sa stane, že na Trnavské mýto prirazí trolejbus číslo 204 na Kramáre, kde sa natlačia všetci čakajúci. Trolejbus odíde a o minútu po ňom sa objaví trolejbus 209. Poloprázdny, keďže väčšinu potenciálnych cestujúcich nabrala predchádzajúca dvestoštvorka.
Horším vedľajším javom je však fakt, že kvôli všetkým meškaniam a výpadkom sa v praxi strácajú výhody krátkych liniek s množstvom prestupov. Výsledkom totiž je, že cestujúci donekonečna postávajú na prestupných staniciach a niet divu, že sa im čas cestovania predlžuje. Čo ma však naozaj zlostí, je faloš dopravného podniku. Celú situáciu totiž veľmi dobre pozná, napriek tomu sa stále tvári, akoby týmto skracovaním robil službu verejnosti. Nerobí. Naopak.
Článok bol súčasťou pôvodných HyeNovín v rokoch 2005-2008