„Mám takú náladu, že mám sto chutí povedať tak nech zdochne, do prdele. Doteraz jak študoval? Sorry, ospravedlňujem sa.“ Tak tieto slová hovorkyne ministerstva školstva Moniky Murovej skutočne zazneli v éteri. A v slovenskom mediálnom priestore urobili menší prievan. Nechajme teraz bokom študentov, o ktorých išlo. Môžeme tak spraviť z jasného dôvodu: Markíze odvysielaním týchto viet totiž vôbec nešlo o študentov, ale o to, ako si kopnúť do ministra Martina Fronca.
O Murovej výrokoch sa živo diskutovalo, ale na moje prekvapenie jediným, kto sa jej zastal, bol samotný minister školstva. Možno z prirodzeného nepriateľstva na jej obhajobu nevystúpil ani syndikát novinárov. Pritom práve novinári boli tí, ktorí situáciu správne dešifrovali.
Na základe vlastných skúseností môžem povedať, že na linke medzi redaktorom a hovorcom odznie kadečo. Je to spestrením a určitým ventilom stresovej práce oboch. V živej pamäti mám, ako som pravidelne obviňoval istého hovorcu z neschopnosti a on do mňa zase rýpal s tým, že by robil omnoho viac, keby tak mal môj plat.
Neviem si predstaviť, že by som niečo z tej konverzácie pustil ako správu. A za hranicami mojej predstavivosti bol pôvodne aj fakt, že redaktor Markízy ten príspevok pustil.
Je úplne jasné, že Murová neprezentovala oficiálne stanovisko ministerstva školstva. Vystresovaná hovorkyňa (ktorú už pekných pár týždňov obháňajú všetky médiá kvôli maturitám) skrátka vybuchla a jej strata zábran trvala asi dve sekundy, ako dosvedčuje aj posledná veta s ospravedlnením. Logický postup by pre mňa bol: okej, Muraňa, vyletela si, a teraz to stanovisko.
Z toho, čo nakoniec Markíza odvysielala, však pre mňa vyplýva len to, že redaktor úmyselne použil nahrávku s úmyslom škandalizovať hovorkyňu. Zámer bol jednoznačne súčasťou stratégie Markízy, ktorá, ako píšem na inom mieste, vo farbách ANO útočí na znepriatelené KDH všade, kde môže. Aj tentoraz napľuli na hovorkyňu v nádeji, že ich vetry donesú slinu až na Fronca. Hoci sú mi názory liberálov určite bližšie ako katolícka rigidnosť kádéhákov, zo slizkej vysielačky, ktorá sa neoprávnene hrdí šľachtickým titulom, je mi zle. Rád by som vedel, koľko takýchto (a zaujímavejších) telefonátov má Markíza k dispozícii. Som si istý, že ich je dosť – ale jediná Murová mala tú smolu, že je hovorkyňou znepriateleného ministerstva.
Nemôžem však nebrať do úvahy hlasy, ktoré upozorňujú: hovorca reprezentuje firmu (a to sa týka aj štátnych orgánov) každým svojím slovom. Treba uznať, že je to pravda. Keď to však niektorý z hovorcov zoberie doslovne, výsledkom je vygumovanec, ktorý stráca ľudskú podstatu a stáva sa hovoriacim predmetom. A hovoriace predmety nemajú vypovedaciu schopnosť ľudí. To je jav, ktorý je rozšírený najmä v súkromných firmách.
Monika Murová si však naozaj zaslúži pokarhanie. Ani nie tak za slovník, ako za to, že si neuvedomila, s kým hovorí: s redaktorom televízie, ktorá sa neštíti ničoho. Naopak, už sa štítim jej. Až mám sto chutí povedať: Do prdele s Markízou!
Článok bol súčasťou pôvodných HyeNovín v rokoch 2005-2008