Ako padala vláda

Ako to už pri hojne medializovaných udalostiach býva, informácií je postupom času toľko, že neboráci čitatelia či diváci už nevedia, čo si z tej povodne majú vybrať. Nič nepomáha ani fakt, že väčšina našich médií, ešte aj tie, ktoré sme doteraz považovali za solídne, si informovanie spestrila konskou dávkou propagandy. A tak už verejnosť nevie, čo sa vôbec dialo a čo si o tom má myslieť.

Preto nastupujeme my, s prehľadným súhrnom udalostí. Samozrejme, neverte nám ani slovo, to by ste už len dopadli!

Rokovania nikam nevedú

Svojho času Slovensko ako jeden muž (a to vrátane žien) odmietalo posielať prachy Grékom a komukoľvek inému. Dôvod na to malo celkom dobrý – uťahovali sme si opasky, až sme dosiahli štýlový osí pás. Vládna koalícia sa však nenápadne rozdelila – kým SaS naďalej nechcela dať nikomu ani cent, zvyšok koalície zrazu začal tvrdiť, že to nie je o Grékoch a posielať peniaze komukoľvek je vlastne už fajn.

Smer-SD bol za euroval, ale nechcel zaň hlasovať, lebo však to už by len vyzeralo, keby nevyužil možnosť rozložiť koalíciu. Nech hoci aj celý euroval vezme čert. Požehnanie takémuto postupu dali aj európski socialisti (PES), čo by nikoho nemalo prekvapiť, keďže sú to socialisti.

Ako sa blíži termín hlasovania, nervozita rastie. Saskári neustupujú, čo nikto nedokáže pochopiť, pretože kto to kedy videl, aby sa tvárou v tvár hrozbe hnevu Merkelovej niekto opovážil ísť proti prúdu. Neochota obrátiť kabát? Na Slovensku niečo neslýchané! Pritom to bolo úplne jednoduché – euroval bolo to posledné, na čom ešte SaS mohla získať nejaké preferencie. Ešte sa im v predčasných voľbách zídu.

Vládna kríza zúri v plnej sile. Začína sa hovoriť o páde vlády. Zraky svetových médií sa upierajú na Slovensko. Prezident Ivan Gašparovič odchádza do Indonézie.

Radičová nastavuje krk

Premiérka Iveta Radičová v posledných zášklboch rokovaní ponúka demisiu, už ani sama nevie, komu a načo. SaS však za ňou pevne stojí, aj keď ich tam sama nechce. Ale nejako im to nedochádza. Vlastne v najbližších dňoch im toho nedôjde viac.

Nadchádza deň hlasovania. Parlament praská vo švíkoch, zaplavený novinármi z celého sveta. Premiérka ohlasuje, že spojí hlasovanie o europarlamente s vyslovením dôvery jej vláde. Novinári si vzápätí začnú pripravovať materiály o páde vlády. Poslanci si trénujú prekvapené tváre, aby ich predviedli hodnoverne, keď sa to stane.

Rozprava je dlhá, úmorná a nudná. Akurát Robert Fico sa takmer usmieva. Ale iba takmer. Pred definitívnym hlasovaním ešte vystúpi premiérka a úpenlivo prosí poslancov, aby zahlasovali za niečo, za čo hlasovať nechcú. Jasné, že to nefunguje.

Hlasovanie je jasné – euroval ani premiérka sa netešia obľube. Vláda padá. Novinári z celého sveta zúrivo píšu. Prezident sa ďalej prechádza po Indonézii.

Predčasné voľby

Po hlasovaní premiérka vystupuje s prejavom, v ktorom vynadá SaSke neuveriteľným spôsobom a neuveriteľne zúrivo. Je to pochopiteľné – kto to kedy videl, aby si niekto dovolil nepodriadiť sa vydieraniu! Vystupuje aj Richard Sulík, ktorý nechápe, prečo by mal byť zodpovedný za pád vlády. Tie vytreštené oči mu vydržia zopár nasledujúcich dní.

Médiá usporadúvajú lynč na liberálov. Človek by odprisahal, že v priamom prenose znásilnili kompletné osadenstvo materskej školy vrátane plyšových zvieratiek, vyhlásili vojnu celému NATO a zrušili Tisíc a jednu noc na Markíze.

Premiérka navrhne ministrom SaS, aby sa zbalili a viac sa na úrade vlády neukázali. Odmietajú, pretože nevidia dôvod. Vety typu „Padla vláda, rozpadla sa koalícia, nechceme vás tu,“ im nedávajú žiaden zmysel. Ale vraj nadrogovaní nie sú.

Mikuláš Dzurinda medzitým padne do náručia Ficovi a obaja sa veľmi rýchlo dohodnú na predčasných voľbách. Porozumenie pokračuje v obludných rozmeroch, keď nikto zo zvyšku koalície nevylučuje povolebnú spoluprácu so Smerom. Keď vznikne koalícia Smer-SDKÚ, aj za to nepochybne bude zodpovedný Sulík.

Zvyšok koalície vracia úder – Sulík prichádza o miesto predsedu parlamentu. Keď sa díva, ako jeho kreslo preberá Pavol Hrušovský, možno prvý raz zapochybuje, či to bol dobrý nápad. So saskármi sa nikto nebaví a doterajší kamaráti im dávajú pripínačiky na stoličky. Opoziční poslanci si na Facebooku pridávajú ľudí z koaličných strán medzi priateľov a chodia spoločne na obedy.

Richard Sulík má stále vytreštené oči, podchvíľou zvoláva brífingy, na ktorých opakuje stále to isté. Prezident s nevôľou balí kufre a vracia sa z Indonézie.