Myslím to vážne. Varenie je umenie. Nie však umenie v tom zmysle, že sa ho musíte tvrdo nadrilovať. Síce prax robí majstra, ale trvám na svojom: v kuchyni záleží od talentu porovnateľne s ateliérom. Prirodzene, je tu jeden podstatný rozdiel – umenie v akejkoľvek forme nielenže nemusíte vytvárať, ale ani konzumovať.
Bez jedla však vydržíte o dosť kratšie ako bez duševnej potravy. Niektorí to môžu považovať za smutné, ale ja z toho tragédiu nerobím.
Pracant či génius?
Totálny antitalent:
Väčšinou nemáva vzťah k vareniu, preto všetok servis zabezpečuje mamička, manželka, manžel alebo ktokoľvek iný vhodný. Rajom pre antitalenta je reštaurácia, bufet, priateľská návšteva alebo akékoľvek iné miesto, kde sa dostane k jedlu bez toho, aby ho musel vytvoriť. Prinajhoršom to istia najbližšie potraviny, však treska nesklame.
Za cudzopasníka ho môžeme považovať len do toho času, kým sa nepostaví k sporáku. Potom už len zdesene sledujeme jeho vyčíňanie: rozvarené a zlepené rezance, polosurové zemiaky, všetko pripálené, kuchyňa obrátená hore nohami, steny očmudené a pes nejaviaci známky života. Môžete sa smiať, ale istá moja kamarátka skutočne raz vzbĺkla pri pokuse uvariť si čaj. Podrobnosti nebudem dodávať, keďže asi by si ich nečítala s nadšením.
Rada pre antitalenty: Zmierte sa so svojím handicapom. Zrejme máte iné prednosti.
Rada pre okolie: Ak vám lezie na nervy, že v kuchyni nepreloží ani slamku krížom, donúťte ho postaviť sa k sporáku. Podľa možnosti tesne pred tým, ako plánujete kuchyňu vymaľovať. Kontrolujte plynové aj elektrické spotrebiče. Ak náhodou jeho kuchynské snaženie všetci prežijete, bude to pre vás dostatočným poučením, aby ste ho viac do kuchyne nehnali.
Poctivý varič:
Núdza naučila Dalibora húsť a nás priemerných postaviť sa k problému a kuchynskej linke čelom. Poctivý varič nie je nijako zvlášť talentovaný, no prejavuje isté vlohy. Za vrchol v tejto kategórii možno považovať stav, keď ochutnávate varené jedlo až tesne pred jeho dokončením a zistíte, že všetko je tak, ako má byť.
Poctivý varič varí vcelku rád, ale jeho život sa nenesie v znamení kuchyne. Bez problémov nakŕmi ľubovoľne veľkú perepúť, ktorá sa nesťažuje. Variča poteší, keď sa mu niečo vydarí nad pomery, rozosmutní ho, keď mu niečo nevyjde, ale vo všetko sa deje bez zásadných dopadov na jeho psychické a stravníkov fyzické zdravie.
Rada pre poctivých varičov: Len pokojne varte. Ak sa vo vašom okolí nenachádza varný génius, nikto si nedovolí voči vám niečo namietnuť. A keby náhodou áno, vrazte mu varechu do ruky, nech si to skúsi sám.
Rada pre okolie: Chvály prejavujte nahlas, kritiku si nechajte pre seba. Buďte radi, že vás má kto kŕmiť a príliš nevyskakujte, inak sa môže stať, že sa v úlohe poctivého variča ocitnete vy.
Varný génius:
Hocičoho sa chytí, výsledok spieva. Jeho stravníci pri konzumácii vydávajú zvuky podobné dabingu pornofilmu. Niet sa čo čudovať – jedlo pripravené géniom zaplavuje celú vašu bytosť a načisto vyradí sebaovládanie aj nesúvisiace zmysly. Nemusí pritom ísť o šéfkuchára päťhviezdičkového hotela. Varní géniovia sa často schovávajú v nenápadných postavičkách starých mám.
Rada pre varného génia: Ak sa vám čo len trochu podarí brzdiť márnomyseľnosť, príliš sa o svojich vlohách nerozširujte. Môže sa totiž stať, že vás začnú vaši známi vyžierať so železnou pravidelnosťou.
Rada pre okolie: Ak žijete s varným géniom v jednej domácnosti a nie ste anorektik, zaobstarajte si kondičného trénera. Inak vám hrozí, že budete čučať vo svojom štvrťtonovom tele na gauči a nepríčetne jačať na neboráka kuchára: Dones mi jedlo!
Muzeálny exponát či dobrodruh?
Okrem samotných vlôh sa kuchári líšia aj prístupom ku kreativite. Ochota a odvaha experimentovať sa pohybuje v širokej škále od archeologického nálezu po hyperaktívneho milovníka adrenalínových športov. Mať v dome tieto dva extrémy nie je závideniahodný údel.
Strážca múzea totiž všetko varí tak, ako ho to naučila jeho mamička a tieto recepty pochádzajú v rodinnej línii až do štvrtohôr. Aspoňže je horko-ťažko ochotný inovovať suroviny, veď napokon, kde dnes zoženiete ingrediencie potrebné pre prípravu mamuta na prasličke?
To milovník adrenalínu je z iného cesta. Zakaždým z iného cesta. Máte doma osobu, od ktorej každé jedlo chutí zakaždým inak? Tak to si blahoželajte, pretože taký pravý experimentátorský nadšenec sa ani nepokúša urobiť dvakrát to isté jedlo. Varenie je preňho veľké dobrodružstvo, ktoré nesmie nudiť. Ak je to talentovaný kuchár, ďakujte nebesiam. Priemernému, hocako nadšenému kuchárovi to totiž nemusí zakaždým vyjsť.
Dôsledkom sú žalúdočné vredy, ani nie tak zo samotného jedla, ako z nervozity, čo sa to zase ocitne na stole, či sa to bude dať identifikovať a či sa to nepokúsi zožrať stolujúcich skôr ako oni jeho.
Hulvát či snob?
Keď poviete, že do jedla má ísť červené víno, jedni tam vlejú kláštornú sviečku, druhí voľačo s francúzskym názvom, o čom väčšina ľudí ani netuší, že je to víno. Mleté mäso je pre hulvátov predpripravené bravčové z odrezkov, pre ich náprotivky osobne vybrané hovädzie chudučké. Hulvát si vystačí s čiernym korením, štipľavou paprikou a vegetou. Polica s koreninami u snoba zaberá podstatnú časť kuchyne.
Rozdiel nie je len v ingredienciách, ale aj vo výsledku. Chlieb s masťou a cibuľou je pre hulváta úplne kóšer, zatiaľ čo u snoba praženica začína od prepeličích vajíčok. Hulvát nerozozná puding od Creme brulée a je mu to srdečne jedno. Áno, francúzština je poznávacím znakom kulinárskeho snoba par excellence.
Nech ste sa našli v ktorejkoľvek skupine, podstatné je, že sa tam cítite dobre. A pokiaľ žijete vy aj vaše okolie, je to úplne v poriadku. Dobrú chuť!
Článok bol súčasťou pôvodných HyeNovín v rokoch 2005-2008